Salvatore Della Mia Vita [diel 1.]

30. march 2011 at 20:17 | >>> mE <<< |  Salvatore, Della Mia Vita
Piatok večer.
Po iné piatky by som už dávno sedela s kamošmi v bare, pili by sme džúsiky ako správny teenageri, smiali sa na hlúpych vtipoch bláznivých kamarátov, tancovali na parkete alebo len tak sedeli a prekrikovali hudbu, keďže by sme sa chceli počuť.
Piatok večer.
Ja ale tentokrát ležím v posteli, DVD prehrávač mi prehráva dnes už asi siedmy film, pri posteli šálka s horúcim čajom, studený obklad na čele.
Áno, som chorá.
Skolila ma obyčajná hlúpa chrípka, ktorú by som za iných podmienok ignorovala a snažila sa ju neakceptovať.
Ale s teplotou tridsaťdeväť stupňon, kašľom ako najväčší tuberák na svete a hrdlom rozpáleným ako žeravé uhlie to tak ľahko nešlo.
A tak mi matka nesie dnes už desiatu šálku horúceho čaju s medom a citrónom. Dole v kuchyni varí slepačí vývar, aby som ho neskôr vypila.
,,Potrebuješ ešte niečo, zlatko?" opýtala sa, keď vychádzala z izby.
,,Nie, vďaka mami." zachrapčala som a znova som sa zahľadela na obrazovku...

,,Lisa Stredfieldová! Ako sa opovažuješ nechať svoju najlepšiu priateľku v štychu v tak dôležitý večer jej života?" vtrhla mi do izby Martina práve vo chvíli, keď som bezvládne kľačala pri DVD prehrávači a snažila sa vymeniť obohrané DVD s rozprávkami za Forresta Gumpa.
,,Prepáč Tina, akosi som nemohl aprísť. Veď som ti poslala SMS." zachrapčala som smerom k nej a stlačila som play.
,,Veď jasne, jasne." sadla si do kresla pri posteli, noh yvyložila na ňu a počkala, kým sa doterigam do postele a zababuším sa do periny. ,,Škoda, že si chorá, Lisa. Chalani nás včera guľovali, vieš ako úžasne je vonku? Všade hromady snehu, decká v parku stavajú snehuliakov, je ich tam asi tisíc. Úžasné. Pán Jurica, vieš, ten čo každé ráno beháva v parku. Dnes nebehal, mal bežky. Bolo to komické. A Marcov ocko si kúpil taký malý pluh na záhradu, aby sa netrápili s lopatou. Dnes ráno ním Marc odhŕňal sneh, čo napadol v noci a zarzil svojej mamke záhradného trpaslíka. Mala si ho vidieť aký bol bledý, keď nám to vravel. Jeho mamka to ešte nevie..." rozprávala bez prestávky asi hodinu. Na polucha som počúvala Tinu a na pol ucha film. ,,A Carlos, biedak Carlos. V živote nevidel toľko snehu ako teraz. Nečudujem sa, na Hawai im asi veľmi nesneží." usmiala sa. ,,Neotravujem ťa?" opýtala sa po chvílke.
,,Nie, Martina, vôbec nie. Počula som všetko, čo si povedala. Strašne ľutujem, že som podľahla chorobe." posadila som sa na posteľ a chlípala som čaj. ,,Dúfam, že do budúceho týždňa budem zdravá a potom to pôjdeme patrične dobehnúť. Všetko, o čo som prišla." usmiala som sa so šálkou v ruke.
,,To som rada. Počuj, zlatko, vážne musím ísť. Dohodli sme sa s dievčatami, že pôjeme nakupovať darčeky na Vianoce, nech to máme z krku." vstala, kresla uložila na miesto, podišla ku mne a zľahka ma objala. ,,Dúfam, že som sa teraz nenakazila. Ešte prídem aj s dievkami. Zatiaľ ahoj a lieč sa!" odišla a ja som mohla v pokoji dopozerať Forresta Gumpa...
,,Mami, myslíš, že by som mohla ísť v piato už von?" po troch dňoch vylihovania som zišla dole do jedálne na večeru.
,,Riskneš to?"
,,Áno. Už mi chýbajú kamoši, chcem ísťs nimi do baru, má tam hrať Jared so skupinou." pustila som sa do špagiet, ktoré boli na večeru.
,,No ak len do baru, okey. Môžeš. Ale nebudeš dlho a poriadne sa naobliekaš." upozornila ma, ja som dojedla večeru a vybehla som do izby, kde som sa navliekla do zimušných vrstiev.
O pol ôsmej zazvonil zvonček, Martina a Amanda boli tu.
,,Ahoj mami, prídem keď chalani dohrajú." stihla som zakričať kým som vybehla z domu a už sme aj s dievčatami uháňali dole ulicou do baru.
Prípravy na koncertík boli v plnom prúde, drinky boli zadarmo, ľudí nebolo veľmi veľa.
Pôsobilo to dosť komorne.
,,Dobrý večer." začal Jared nesmelo, ale okamžite nahodil veselý úsmev, oči mu zažiarili a ožil. ,,Sme radi, že ste dnes v tejto spoločnosti. Je pre nás pocta, že toľko známych tvári sa prišlo pozrieť na náš úplne prvý verejný koncert." zahľadel sa na stôl, kde som sedela ja s dievčatmi. Amanda mu veselo pokývala, od jej odkýval, vzal do ruky gitaru. ,,Prvú pesničku by som chcel venovať trom dievčatám, ktoré nás podporujú od založenia kapely: Amande, Martine a Lise." dohovoril, mikrofón vložil do stojana a Lucas začal hrať intro na bicích.
Keďže chalani mali málo svojich pesničiek, hrali niektoré prevzaté od známejších skupín, ako napríklad akustické verzie songov od Linkin Park alebo Within Temptation.
Po hodine a pol sa koncert blížil ku koncu a Jared znova vzal mikrofón do ruky. ,,Naozaj sme radi, že ste toto vydržali do konca a dúfame, že prídete aj nabudúce. Teraz zahráme poslednú pesničku, ktorú ja osobne chcem venovať Lise - ty si vždy stála pri mne už od šiestich, Lisa, ďakujem ti za to." poslal smerom ku mne vzdušný bozk a ja som cítila, že sa červenám až za ušami.
,,Keď skončí, zaškrtím ho." pokývala so hlavou, ale akonáhle začal Jared na gitare prvé úvodné akordy mojej najobľúbenejšej pesničky od Within Temptation, All I Need, zmäkla som. Pridal sa k nemu Lucas s bicími a Jared začal spievať.
Po úplnom konci chalani zožali standing ovation, odložili si svoje hudobné nástroje a nadšene pribehli k nám do boxu, kde sa natlačili jeden na druhého a začali rozprávať jeden cez druhého.
,,Ššš, chalani, no ták!" ohriakla ich Amanda. ,,Po jednom." usmiala sa a chytila Lucasa za ruku. ,,Bol si úžasný." šepla mu do ucha, ale tak, aby to počuli všetci.
Začali sme sa smiať, toto je celá ona, vždy obdivuje len to, čo je jej, ako Lucas, jej priateľ už tretí rok.
,,Decká, ja budem musieť ísť. Sľúbila som mamke, že prídem domov keď skončíte. Nemala by som byť von dlho." vstala som od stola a začala som sa obliekať.
,,Môžem ťa ísť odprevadiť? Mám ťa po ceste a ja tiež musím." Jared rýchlo vstal a obliekol si bundu.
,,Tak fajn." usmiala som sa a rozlúčila som sa s každým jedným členom našej súkromnej partičky. ,,Zajtra zavolám, že čo podnikneme. Mohli by ste ale prísť ku mne. Matka s Danom odchádzajú na víkend preč a treba mi pomôcť s vianočnou výzdobou." uškrnula som sa. Čakala som nesúhlas, ale zjavne všetci usúdili, že pohodlie a teplo domova je príjemnejšie, než zafajčené prostredie baru.
,,Nevolaj, prídeme o tretej." prehovorila Amanda. S úsmevom som vyšla pred bar, kde Jared fajčil.
,,Ešte si s tým neprestal." zamračila som sa na cigaretu a vykročila som hore ulicou, smerom k domu.
,,Nejde to tak ľahko, Lisa." zamračil sa a ohorok odhodil pri najbližšom koši.
,,Ja viem, Jare, ale aspoň to skús. Vieš, že mi je to vlastne jedno, ale ide o tvoje zdravie." nikdy som neuznávala cigarety ako také, jediná vec, čo som fajčila s radosťou je vodná fajka, ktorú mi kamoši kúpili na sedemnástku, a ktorá sa používala vždy, keď prišli ku mne.
,,Od zajtra nebudem fajčiť. Okey?" usmial sa a podal mi balíček cigariet, ktorý mal vo vrecku. ,,Zabav mi ich."
,,Ak mi ich mama nájde..."
,,Povieš, že sú moje. Aj tak vie, že fajčím." skočil mi do reči.
,,Odprisahaj, že doma žiaden nový balíček nemáš, a že v najbližšej trafike si nekúpiš nové."
Prisahám. doma nemám a pri sebe nemám už ani dostatok peňazí na žuvačky, nie ešte na cigarety." vytiahol peňaženku aby som to skontrolovala.
Po chvílke sme zastavili pred bránkou môjho domu.
,,Fajn. Som zvedavá, kedy začneš žobroniť, aby som ti tie cigarety vrátila." usmiala som sa, vložila som ich do tašky a vytiahla som kľúče. ,,Idem, Jare. Vidíme sa zajtra?"
,,Zajtra nemôžem, Lis, ideme s našimi za tetou do Jersey. Ale v pondelok sa vidíme v škole." objal ma na rozlúčku. ,,Bavte sa zajtra."
,,Pozdravuj doma, ahoj." prešla som bráničkou a chvíľku som sledovala ako Jared mizne v tme.
Otočila som sa a po príjazdovej cestičke som kráčala k domu. Mala som pocit, že niekto je za mnou.
Rýchlo som sa otočila, ale okrem záhradného trpaslíka osvieteného mesiacom som nevidela nikoho.
Pre istotu som však zvyšok csty prebehla a dvere som na dvakrát zamkla...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.