Vysnívaná Smrť [diel 1.]

30. march 2011 at 19:55 | >>> mE <<< |  Vysnívaná Smrť
Vianoce 2000
Mala som sedem rokov, keď sa mi po prvýkrát dostala do ruky kniha o nadprirodzených bytostiach. Poviete si: načo bude takému dieťaťu taká kniha?
Ale mňa už od toho útleho veku fascinovalo nadprirodzeno.
Vianoce 2009
Mala som šesťnásť rokov, za sebou rok štúdia na strednej škole, obrovské množstvo prednášok na univerzitách zvučných mien, ktorých odbory sa zaoberali upírskou a vlkolačou tématikou.
Pre rodičov bolo nepochopiteľné, aby sa ich dievčatko venovalo vede, ktorá skúmala neexistujúce.
Ale ja som sa nevidela na inom poste, než profesionálna výskumníčka v Transylvánií. Túžila som precestovať všetky miesta, ktoré sa spomínali v mojich skriptách, kde sa objavil upír alebo vlkolak.
Viac ma ale fascinovali upíri.
Jún 2010

Splnil sa mi sen a ja som vycestovala na prvé miesto, ktoré som mala začiarknuté, hneď po Rumunsku - americká Virginia, mestečko Mystic Falls.
Veľa sa písalo o tomto mestečku ako o epicentre všetkého zlého.
Bola to pravda. Cítila som prítomnosť nadprirodzených bytostí na každom kroku, ale nedokázala som určiť pôvodcu. Až taká skúsená som nebola.
V celom mestečku bol jediný penzión. Po návšteve miesteho baru som zaparkovala pred veľkým, staropôsobiacim penziónom, vytiahla som si cestovnú tašku z auta a podišla som ku dverám, na ktorých bolo pripevnené masívne klopadlo.
Chvíľku potom, čo som trikrát zaklopala, som zvnútra začula kroky a následne mi dvere otvoril mladý, pohľadný chalan.
,,Ahoj, pomôžem ti?" opýtal sa s nervóznym úsmevom na perách.
,,Toto je jedný penzión v meste?" opýtala som sa zvedavo, pretože nevyzeral, že by v penzióne niekoho ubytovával.
,,Ach, aha. Potrebuješ izbu? Máme niekoľko voľných." otvoril zoširoka dvere a povolil mi vstup. ,,Ospravedlň menší neporiadok, ale s bratom tu bývame sami a veľa hostí sem nechodí. Tri kilometre od mesta je jeden hotel a zväčša sú ľudia ubytovaný tam." previedol ma krátkou chodbičkou, zabočil doľava a viedol ma ku schodom. ,,Vezmem ti tašku?"
,,Ďakujem, to zvládnem. Počuj, nepoznáš tu v meste niekoho, kto by vedel o miestnych legendách?" opýtala som sa neznámeho, zatiaľ čo sme vyšli na poschodie.
,,Učiteľ histórie na miestej škole vie o tomto mestečku veľmi veľa, prečo? Možno ti pomôžem aj ja. Robíš nejaký projekt o Mystic Falls?"
,,Vlastne to je súkromný výskum, ale nejdem ťa do toho zaťahovať. Kde nájdem toho učiteľa?" vošla som za ním do jednej z mnohých izieb na chodbe.
,,Tu budeš bývať. Kuchyňa je dole, rovno po chodbe a doprava, nájdeš to. Toaleta a kúpelňa je súčasť každej izby. Ako dlho sa zdržíš?"
,,Ešte neviem. Možno mesiac, možno dlhšie. Nevadí ti to, že nie? Peniaze mám."
,,To je v poriadku. O peniaze nejde." usmial sa. ,,Inakšie, učiteľa nájdeš na škole, zaveziem ťa tam? Volá sa Saltzman."
,,Nie, to je v poriadku." zložila som si tašku k posteli a vytiahla z nej šanóny s mojimi poznámkami. ,,Hlavné dvere zamykate, alebo ostávajú otvorené?"
,,Sú otvorené. Keď sa vrátiš, stačí zakričať, že si to ty. Bratovi poviem, že máme nájomkyňu." usmial sa. ,,Zabudol som sa predstaviť, som Stefan. Stefan Salvatore." podal mi ruku.
,,Alica Nováková, ale hovor mi Alice, cudzincom je ťažké volať ma pravým menom." spoločne sme sa vracali dole do haly.
,,Ty nie si z Ameriky?"
,,Som zo Slovenska, ak vieš, kde to je."
,,V Európe, pri Rakúsku. Bol som tam. Myslím, na Slovensku. Pekná krajinka. Prečo si odišla?"
,,Kôli výskumu." usmiala som sa.
,,Koľko máš vlastne rokov? Na výskumníčku vyzeráš mlado."
,,Mám sedemnásť. Ale výskumom sa zaoberám už dlho, veľmi dlho." obaja sme sa naraz otočili k otvárajúcim sa dverám.
,,Stefan, neuveríš, čo mi Rick povedal." vysoký, tmavovlasý chlapík sa otočil na Stefana a stuhol. ,,Kto to je?" opýtal sa.
,,Ahoj, som Alice, nová nájomníčka." usmiala som sa.
,,Bude tu s nami neurčitú dobu bývať, Damon. Alice, Damon, môj starší brat."
,,Rád ťa spoznávam, Alice." Damon sa usmial. ,,Máš namierené von? Vezmi so kratší rukáv, je tam neznesiteľne teplo. A slnečné okuliare. Stefan, môžeš?" obišiel nás a zamieril do obývačky, predpokladám.
,,Stefan, ja idem za tým Saltzmanom. Prídem asi za dve hodiny. Zatiaľ ahoj. Maj sa Damon." zvolala som do útrob domu.
,,Aj ty maj." odkričal veselo a ja som odišla...
Júl 2010
Po mesiaci som mala dostatok materiálu z miestej knižnice.
Zvieracie útoky boli len krycím titulkom pre útoky neznámej bytosti, ktorá svoje obete vysala z krvi. Podľa záznamov šerif vedel, že sú to útoky upírov, ale nikdy toho upíra nedolapili.
Útoky sa opakovali každých desať až päťnásť rokov. Telá boli vždy dokonale pochované v plytkom hrobe, žiadna zbytočne preliatá krv, precízne kusnutie mu umožnilo prietok všetkej krvi.
Šerif sa vyjadril, že toho upíra dolapia, verejnosť vedela len o zvieratách a tak aktivisti rozbehli lov na neznáme divoké zviera. Nakoniec zabili obrovkého pantera, útoky prestali a začali zase až pri ďalšej generácii šerifa, starostu a Tajnej Rady mestečka.
,,Ahoj Rick." prisadla som si do boxu ku stolu.
,,Zdravím Alice, čo si dáš?" usmiala sa na mňa Vicki.
,,Jahodový džús, vďaka." Vick odišla a z tašky som vytiahla stodvanásť stránkové poznámky.
,,Máš niečo nové?" opýtal sa Rick a pritiahol si poznámky k sebe.
,,Myslím, že áno. Našla som to v uzavretom oddelení knižnice. Sú to staré denníky pôvodných obyvateľov Mystic Falls. Našla som tam denníky Johnatana Gilberta aj Guiseppe Salvatoreho. Chýbajú len zápisníce od šerifa Forbesa a denníky starostu Lockwooda. Najviac ma potešili zápisky od apríla tisícosemsto šesťdesiatštyri až do jesene daného roku. Spomína sa tam mnoho útokov na obyvateľov mestečka ak pocestných."
,,Mnoho útokov?"
,,V Gilbertovom denníku sú písané mená obetí. Ale oficiálne sa uvádza len počet dvadsaťsedem."
,,A čo bolo s tými upírmi, čo ich napadli."
,,Ako napísal starý Salvatore, všetkých dvadsaťsedem upírov zavreli do kostola ktorý podpálili. Ten kostol bol postavený na pozemku Lockwoodovcov. Jeho ruiny sú stále v lese. Bola som tam minulý týždeň, Rick. Tí upíri nezahynuli, stále žijú."
,,Ako je to možné, Alice? Veď kostol bol v plameňoch."
,,To neviem. Možno sa im podarilo nejak uzavrieť sa do nejakej krypty. Akási hrobka, kde doteraz žijú."
,,Nedáva mi to zmysel. Je to vyše stoštyridsať rokov..."
,,Ahoj Alice, zdravím Rick." pristúpil k nám Stefan s Elenou.
,,Ahojte, ako sa máte?" Rick sa nervózne usmieval.
,,Skvelé, rozmýšľali sme, či by si dnes neprišiel k nám na večeru. Ideme s Elenou variť."
,,Príde aj Jenna?"
,,Áno." usmiala sa Elena.
,,Tak prídem."
,,Skvelé. O siedmej. Ahojte." odišli.
,,Čo sa deje? Si nervózny." zvedavo som zdvihla obočie.
,,Ako dobre poznáš bratov, Alice?"
,,Nie veľmi. Som tu len mesiac, ale veľa času som s nimi netrávila. Sú divný. Nemajú televízor. A nechcú ma pustiť do mrazáku, čo je v pivnici. Musím používať ten, čo je v chladničke."
,,Sedem rokov študuješ upírov a keď konečne narazíš na stopy, si ako slepá, vieš to?" pousmial sa.
,,Čože? Ako to myslíš?"
,,V roku tisícosemsto šesťdesiatštyri bolo presne dvadsaťdeväť obetí. Ako si povedala, dvadsaťsedem upírov, ktorí podľa teba stále žijú v ruinách kostola a dvaja mladí chlapci. Synovia jedného zo zakladateľov. Podľa denníka, ktorý si ty nemohla čítať, bolo písané, že ich zabil ich vlastný otec, lebo sa pokúšali pomôcť jednej upírke, ktorá ich ovplyvňovala. Ich zabili, telá sa nikdy nenašli a upírka je pod kostolom."
,,Kto to je? V mojich spisoch sa nik taký neuvádza."
,,Nikto nechcel, aby sa vedelo, že pomáhali upírom. Podľa posledného zápisu, starý Guiseppe napísal, že jeho synovia sú nažive ako nemŕtvy." Rick mi dal chvíľku, aby som si dala dva a dva dohromady.
,,O môj bože." zhrozene som si prikryla ústa, inak by som vykríkla. ,,Ty mi chceš povedať, že ja som mesiac v upírom sídle a neprišla som na to?"
,,Stefan a Damon Salvatoreovci sa zaľúbili do Katherine, upírky, ktorú potom zavreli aj s jej prívržencami. Stefan a Damon jej chceli pomôcť na slobodu a ich otec ich zabil. Nevedel, že v sebe majú upíriu krv a prebudia sa ako poloupíri. Podľa zápisu do Guiseppovho denníka od starostu Lockwooda, našli Salvatoreho mŕtveho s dreveným kolíkom v ruke a so stopami po rukách. Ale nikoho nenašli. Domnievali sa, že jeho synovia prišli domov ešte nepremenený, ale keď na nich Guiseppe zaútočil, otočilo sa to proti nemu a jeho krv im dopomohla k upirizácii. Neviem, či je koniec príbehu pravda, ale Stefan a Damon nie sú na svete krátko, majú vyše stopäťdesiat rokov." dohovoril a dopil kávu.
,,Elena to vie?" ľahko sa mi teraz verilo všetkému, čo som si na nich všimla.
,,Ja to viem už dlho. Čakal som, že na toprídeš sama. Elena to vie tiež. Ale nik iný sa o tom nesmie dozvedieť, Alice. Damon by ťa zabil. Nepovedz im, že to vieš."
,,A čo keď zistia čo tu skúmam."
,,Tak im to vysvetli."
,,Damonovi sa nebude páčiť, že teraz bude mojím vedeckým experimentom."
,,Alice, nesmú sa o tom dozvedieť, jasne? Stefan ešte hej, on je ten dobrý, ale Damon je schopný zabiť ťa, ak sa mu niečo znepáči."
,,O mňa sa neboj, Rick." usmiala som sa. ,,Poradím si. Ahoj a vďaka. Vidíme sa na večeri." nechala som ho sedieť v boxe a ja som sa vrátila do penziónu...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.