Memories [diel 2.]

8. april 2011 at 17:23 | >>> mE <<< |  Memories
Lenka na mňa šokovane pozrela, za chrbátom sa vyškieral Ian a ja som vybuchla smiechom. Podarená situácia, len čo to na kameru natočiť.
Ian sa pohol krok k nám, keď do kuchyne vletel Steven, celý špinavý od grilovacieho uhlia.
,,Zdravím vospolok." zanôtil veselo a zohol sa do spodného šuplíka po naberačky na šalát. ,,Vonku je slnečno, tak neseďte vo vnútri a padajte z môjho domu na moju záhradu." zasmial sa a už ho nebolo.
Spýtavo som sa zahľadela na Iana, ktorý sa stále len vyškieral.
,,Hej, pil. To máš jedno, ideme?" prešiel popri Lenke ku mne a pomohol mi s miskami, ktoré som chcela vziať na záhradu.
,,Vďaka. Inakšie, Ian, toto je moja priateľka Lenka. Leni, Ian." zoznámila som ich a Lenka mu s veľkým premáhaním podala ruku.
,,Rada ťa spoznávam, počula som o tebe samé dobré veci." usmiala sa a vzala dva džbány s limonádou.

,,Zaujímave." Ian sa pozrel na mňa. ,,Ja som o tebe ešte nepočul." zdvihol jedno obočie a usmial sa.
,,Nedostali sme sa k téme spolužiaci a stredná škola." oponovala som.
,,To nie je fér, vieš to? Ty o mne vieš hádam všetko, ja o tebe dokopy nič."
,,Ja za to nemôžem, že nie som svetoznáma hviezda filmového plátna a televízie."
,,Skvelé, hlavne, že viem, že ako teenagerka si prkelikávala stránky s mojim menom."
,,Nie, ja som preklikávala stránky o... Vieš čo? Nechajme to tak." zarazila som začínajúcu zvadu. ,,Ak budeš niečo chcieť vedieť, pýtaj sa." vyšli sme spoločne na záhradu.
,,Lenka, môžeš ísť na chvíľku so mnou?" prišiel k nám Steven, vzal jej džbány z rúk, položil ich na stôl a chytil Lenku za ruku. ,,Vezmem ti ju, Di, iba na chvíľku." usmial sa a ťahal ju preč.
,,Pomôž mi." vystrašene prehovorila Lenka slovensky.
,,Plní sa ti sen, Leni. Uži si to." pokývala som jej a keď som sa pozrela na Iana, vybuchla som smiechom.
,,Čo je?" opýtal sa naoko urazene.
,,Prečo na mňa pozeráš tak nechápavo?"
,,Čo ste to hovorili? Po akom ste to hovorili?" sadol si za stôl, pritiahol k sebe misu so šalátom a začal jesť.
,,Po Slovensky, Ian. Takú reč nepoznáš, že?" ozval sa spoza nás Paul. ,,Ahoj Dia, rád ťa vidím." objal ma.
,,Aj ja teba, kde si zabudol Ninu?"
,,Je pri Michaelovi. O chvíľku tu príde, niečo od teba potrebuje." Paul si sadol vedľa mňa.
Ocitla som sa medzi dvoma chlapmi, ktorých plagáty mi v čase teenagerstva viseli na stenách, zdobili dvere skriniek a zošity v škole.
,,Paul, ako si vedel, po akom Dia rozpráva?" opýtal sa Ian s plnými ústami ananásu, broskýň a jahôd.
,,On je sklerotik, však?" otočil sa na mňa Paul.
,,Podľa čoho usudzuješ?"
,,Domýšľam si." zasmial sa. ,,On nie wie, skad pochodzi jego najlepszy przyjaciel. To smutne." povedal poľsky.
,,Smutné? Na infarkt. Tak dlho sa poznáte a nič." súhlasila som s nim. Ian položil vidličku, oprel sa a pozeral na nás.
,,Co zrobic, jesli zapomne, gdy moje urodziny? Albo zapomniec, ze Boze Narodzenie jest." šokovane sa oprel o stôl, prikryl si ústa rukou a potláčal smiech.
,,Mal by si s tým prestať lebo za chvíľku vybuchne."ukončila som nás bilingválny dialóg a blúdila som po hosťoch, či zazriem Lenku so Stevenom. ,,Kde mám spolubývajúcu?" opýtala som sa nahlas chlapcov.
,,Na desiatej hodine." Ian sa otočil a všetci traja sme ich sledovali.
,,Myslíte si, že jej dá pusu?" opýtal sa Ian.
,,Nie, podľa mňa ešte nie." prehovoril Paul. ,,Nepoznáš Stevena? Čo sa dievčat týka, je opatrný."
,,Lenka spanikári, stavím sa." nerozmýšľala som čo hovorím. Chalani okamžite reagovali a z vrecka vytiahli bankovky.
,,Mám len celú päťdesiatku." ozval sa Ian.
,,Ja tiež." povedal Paul. ,,Peňaženku som nechal v aute."
,,Keďže do auta nejdeš," chytila som ho za rukáv, ,,necháme to na päťdesiatke." vytiahla som z vrecka peňaženku a položila na kôpu päťdesiat dolárovú bankovku.
,,Teraz ale potrebujeme niekoho nestranného, kto tie peniaze vezme k sebe." ako na zavolanie prišla Nina.
,,Peniaze, super." vzala zo stola bankovky a vložila si ich do náprsného vrecka na košeli. ,,O čo ste sa stavili dnes?" sadla si k Paulovi.
,,Všimni si Stevena a Lenku." ukázal Paul smerom, kde stáli.
,,Tá neznáma, no, čo je s nimi?"
,,Lenka je moja spolužiačka zo strednej. Ako tretiačky sme boli pobláznené do Denníkov a Lenka ulietavala na Stevenovi. No a typovali sme, či ju Steve pobozká. Ale ja si myslím, že spanikári." uškrnula som sa.
,,Podľa mňa sa nechá." prehovoril Ian.
,,A podľa mňa ju Steve vôbec nebude chcieť pobozkať."
,,Skvelé. Dokedy stávka platí?"
,,Kým neskončí barbecue." vstala som. ,,Chce niekto grilované kura?" opýtala som sa a Nina, aj napriek tomu, že nechcela nič, šla so mnou...
,,Barbecue sa o chvíľku končí a oni ešte ani nenaznačili nejakú pusu." Ian ma objavil na záhradnej hojdačke na druhej strane záhrady. Sadol si ku mne a pomaly nás hojdal.
,,Bože, tak prehrám. Ešte sa svet nezrúti." uškrniem sa a sledujem hostí, ako sa bavia.
,,Čo ti je?" opýtal sa po chvílke ticha.
,,Konštatujem. Uvedomuješ si, že trištvrtinu ľudí ani nepoznáme?"
,,Ja asi tak polovicu. Ty napríklad nemôžeš poznať zopár ľudí zo zákulisia Denníkov, alebo jeho osobných priateľov." ukázal na zopár skupiniek postávajúcich pri stoloch.
,,Z Denníkov ľudí nepoznám, aspoň nie zo zákulisia, len zopár. Ale napríklad nevidím tu Julie ani Kevina."
,,Julie je v Austrálii a Kev šiel do Japonska." oznámil mi. ,,O čom si sa rozprávala s Paulom, keď sme sedeli pri stole?"
,,Kedy? Keď si sa napchával tým mojím šalátom?" uškrnula som sa.
,,Hej, vtedy. Inakšie, ten šalát bol úžasný."
,,Takže už nie je." povzdychla som si. ,,A to som z neho nemala ani kúsok. To nič, a teba nemusí zaujímať, o čom sme sa rozprávali, to je naša vec." usmiala som sa. ,,Však Paul."
,,Neviem o čo ide, ale áno."
,,Vidíš, vravela som. Inakšie, sledujte Stevena a Lenku." Paul si sadol vedľa mňa, tak ako vtedy pri stole a Nina, ktorá pribehla, mu sadla na kolená, lebo na hojdačke nebolo miesto.
,,Teraz sa rozhodne." usmiala sa a nedočkavo sme ich sledovali.
Steven držal Lenku za ruku a o niečom náruživo debatovali. Z pier sa im čítať nedalo, počuť sme to nemohli.
,,Mať tak upíri sluch." šepol Paul. ,,Bolo by to tak úžasné."
,,No jasne, počuť všetko, aj to čo netreba. Vážne dokonalé." zamračila som sa. ,,Šss, aha." Steven sa nahol k Lenke a... Dal jej pusu na líce.
,,Do kelu, o tom naša stávka nevravela." zaklial Ian.
,,Čo teraz?" pozrela som na nezávislú rozhodkyňu.
,,Peniaze prepadávajú bankárovi." usmiala sa. ,,Stopäťdesiat dolárov? Čo si za to len kúpim?" zamyslene odkráčala preč a všetci traja sme vybuchli smiechom.
,,Teraz nemám na benzín." ukončil debatu Paul...
,,Tak, ako bolo?" opýtala som sa Lenky, keď prišla domov. Dve hodiny potom, ako barbecue oficiálne skončilo a ja som sedela osprchovaná na záhrade a sledovala západ slnka.
,,Úžasne." usmiala sa. ,,Steven je perfektný. Viem o ňom hádam všetko. A on o mne už asi tiež. Nikdy som si nemyslela, že bude taký...gentlemanský. Ohúril ma. Vďaka, Diana, že si ma vzala, bolo to skvelé." nadšene si sadla na stoličku a odpila si z môjho džúsu.
,,To nič nebolo." usmiala som sa.
,,Ale všimla som si teba a Iana, čo mala znamenať tá hojdačka? A Paul chodí s Ninou?"
,,Nie, nehcodia spolu, prečo?"
,,Sedela mu na kolenách."
,,Nebolo miesto na hojdačke." uškrnula som sa. ,,A čo ja a Ian?"
,,Medzi vami niečo je, isto, inak by sa na teba takto nepozeral." usmievala sa ako losangelské slnko o dvanástej napoludie.
,,To je dlhý príbeh. Raz ti ho poviem." tajnostkársky som sa usmiala a zaliezla do svojej izby...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.