Memories [diel 4.]

12. april 2011 at 14:34 | >>> mE <<< |  Memories
z pohľadu Diany
Nasledujúce mesiace sa tiahli v dosť nechutnom zmätku.
Vianoce sme si odbili, aby sa nepovedalo. Ako každý rok, aj teraz som domov poslala peniaze a zopár darčekov, nech si ma užijú aspoň nejak, keďže práce máme vyše hlavy a nič nestíhame.
Lenka dostala tú prácu asistentky kostimérky, teda, kostiméra. Leny je s jej robotou nadšený a musím sa priznať, že tak dobre zladené veci som v seriáloch dlho nevidela... Vlastne od mojich teenagerských čias.
Ja ako hlavná scénaristka celé dni sedím za notebookom a píšem, píšem, píšem,...
Už mám pocit, že o chvíľku sa mi o tom všetkom bude snívať a to nám minule na porade Ian zavesil na nosy, že prvé dva diely seriálu mali takú vysokú sledovanosť, že by bolo dobre napísať celú prvú sériu, ktorá bude pozostávať z dvadsiatidvoch dielov.
Skoro som odpadla a následne sa s Ianom aj dokonale pohádala...

,,Sériu?! Spamätaj sa! Dohodli sme sa na dvanásťdielnom seriály. Ani slovko nepadlo o tom, že by sa pokračovalo v natáčaní! Nechcem z toho urobiť ďalších Priateľov!"
,,Ale pochop toto." ukázal mi tabuľky sledovanosti. ,,Sú to len dva diely, Dia, a mali sledovanosť vyššiu než zimná olympiáda v dvetisíc desiatom. Prvý diel si pozrelo neuveriteľných desať a pol milióna divákov. Takú sledovanosť nemali ani Denníky. Druhý diel mal ešte viac."
,,Viem čítať, nie som sprostá! Ale ja som dnes ráno začala písať scenár k poslednej časti. Celý seriál mám rozhodený v dvanástich dieloch. Ako to mám zmeniť na dvadsať dva?"
,,Si jedna z najúspešnejších spisovateliek storočia, bez problémov dokážeš napísať za tri mesiace knihu, ktorá sa stane bestsellerom a ty sa mňa pýtaš, ako máš roztiahnúť dvanásť dielov na dvadsať dva?" pochybovačne na mňa pozrel. ,,Vážne sa rozprávam s Dianou?"
,,Nie, tu Santa." poznamenala som ironicky. ,,Daj mi tri dni. Zatiaľ natáčajte tretí a štvrtý diel. Scenár pozmením od piateho dielu. Tam sa začne všetko zamotávať."
,,Vedel som, že to nakoniec povieš."
,,Nefandi si, Ian. To neznamená, že ti budem písať scenár navždy."
,,Fajn, popýtam Julie." vedel, že nemám rada, keď predomnou spomenie Julie.
,,Dávaj si pozor, čo hovoríš." upozornila som ho. ,,So mnou si nebudeš robiť čo chceš. Nie som Carol." vzala som si zo stola notebook a nahnevane som opustila zasadačku.
Vbehla som do svojej kancelárie, patrične som zatresla dvere, sadla so si do kresla, zapla notebook a naklikala som si scenáre.
,,Dia, môžem vojsť?" Lenka opatrne nakukla dovnútra. Kývla som na súhlas. ,,Čo sa deje?" opýtala sa ma.
,,Ian si myslí, že som perpetum mobile. Že nemusím spať, nemusím jesť, nemusím piť. Veď ja vlastne nemusím ani žiť." Lenka len nechápavo hľadela do mojej tváre. ,,Chce, aby som prepísala scenár tak, aby to vyšlo na dvadsaťdva dielov. Nech je z toho jedna celá séria."
,,A je to problém?"
,,Nie, ale podľa mňa, ak sme sa dohodli na dvanásťdielnom seriály, bude mať seriál dvanásť dielov. Zarobíme na ňom, peniaze sa rozdelia a všetci budeme nadšený."
,,Ale viac dielov znamená viac peňazí."
,,Kašlem na peniaze! Ide o princím, Leni. Ak sa raz dohodneme, tak to platí. Nie, že uprostred natáčania si chlapec zmyslí, že si to môže meniť."
,,Ale je producentom, on môže."
,,Ešte aj ty buď na jeho strane." sklamane som sa otočila k notebooku. ,,Nechaj ma, potrebujem písať." označila som si sedem dielov scenára a klikla na ´odstrániť súbor´. Keď som sa otočila na kreslo pre hosťa, Lenka tam už nesedela...
Domov som sa vrátila o druhej v noci.
Nevidela som na oči, bola som unavená, bolela ma hlava, prsty, bola som hladná, smädná, no chcela som hlavne spať.
Ale keď som vošla do svojej veľkej spálne, na gauči sedel Ian.
,,Čo tu chceš?" ozvala som sa mrzuto, kabelku som hodila ku komode, tašku s notebookom som položila na písací stôl a unavene som sa zrútila na posteľ.
,,Ospravedlniť sa ti. Viem, že si na mňa nahnevaná, Di, a máš na to aj dôvod."
,,Páni, Ian, tebe to dnes akosi páli." ironicky som mu skočila do reči.
,,Predpokladám, že si už prepísala minimálne tri diely."
,,Päť, ak ťa to zaujíma. A neopováž sa to znova meniť, pretože taký seriál, aký som teraz rozpísala, tu nebol od čias Priateľov. A už asi ani nebude."
,,Nechcem od teba, aby si pracovala nonstop, Diana. Potrebuješ pauzu. Na písacom stole nájdeš obálku. Napísané diely chcem, aby si mi ráno poslala po Lenke. Ty si choď oddýchnuť." vstal, podišiel k posteli, nahol sa nadomňa a pobozkal ma. ,,Nie si stroj. O dva týždne ťa očakávam v kancelárii. Dovtedy máš voľno." odišiel a ja som nasledujúcu polhodinu omračene ležala na posteli.
Prestala ma bolieť hlava. Zmizol pocit únavy, hladu či smädu. Bola som dychtivá len po dvoch veciach a nevedela som sa rozhodnúť, čo chcem viac: vedieť čo je v obálke, alebo mať pri sebe Iana.
Vyhralo to, čo bolo bližšie.
Sadla som si k písaciemu stolu, rozvprila obálku a vytiahla z nej niekoľko kusov papiera. Prvý, jemnejší, bol list od Iana:
Dia, potrebuješ oddychovať a vypnúť. Dnes som ťa nahneval a ty si ani nevieš predstaviť ako veľmi ma to mrzí. Tu sú letenky: z LA do NY, z NY do Londýna, z Londýna do Viedne. Vo Viedni ťa bude čakať auto so šoférom. Ten ťa odvezie domov, do Popradu.
Sú to automaticky aj spiatočné letenky. Očakávam ťa v kancelárii od zajtra presne za dva týždne.
Ľúbim ťa, Ian...
Prezrela som si zvyšok papierov; ako Ian písal, boli to tri letenky tam-späť a kartička s obrázkom auta a menom šoféra, na ktorého sa mám na letisku vo Viedni pýtať.
Keďže ma únava prešla, zapla som notebook, ktorý som napojila na moju laserovú tlačiareň, dala som tlačiť päť dielov seriálu, ktoré som stihla napísať v kancelárii.
Kým sa všetko tlačilo, zbehla som do kuchyne pripraviť si ľahké jedlo, vzala som si pohár džúsu a vrátila so sa späť.
Na jeden kus papiera som napísala krátky odkaz Ianovi:
Nemusel si, ale ďakujem. Aj ja ťa ľúbim.
S láskou Di...
Papier som preložila na dvakrát, vložila do obálky, ktorú som zalepila, napísala na ňu Ianove meno a keď som zviazala päť kôp papiera, priložila som to k tomu.
Zaniesla som to dole do kuchyne, tak aby si to Lenka všimla, keď bude ráno odchádzať. Tá vždy odchádza z domu prvá.
Navrch som položila ružový papierik:
Vezmi to Ianovi do kancelárie. Ď. Diana...
V izbe som dojedla hrianky, dopila džús, zaľahla do postele a viac som o sebe nevedela...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.