Memories [diel 5.]

12. april 2011 at 15:45 | >>> mE <<< |  Memories
,,Čo bolo počas tých dvoch týždňov, starká?" prerušila ma Cloe v spomínaní.
,,Bola som pri rodičoch, dva týždňe sa im zdali málo, ale po dvoch dňoch mi chýbalo LA zlatko." usmiala som sa na ňu. ,,Už som sa nevedela dočkať, kedy sa vrátim k práci. Samozrejme, pracovala som aj počas môjho pobytu na Slovensku. Ianovi som počas tých dvoch týždňov poslala na mail tri hotové diely seriálu, aby mohli ničím nerušene natáčať, ja som pokračovala stále v písaní."
,,Čo bolo keď si sa vrátila do LA? Veď Ian ti povedal, že ťa ľúbi."...
Ocitla som sa pred Ianovou kanceláriou. Bola jedna hodina popoludní, na chodbe nebolo ani živej duše. Odhodlane som zaklopala.
,,Vstúpte." ozval sa jeho podmanivý hlas, srdce mi poskočilo a ja som s úsmevom na perách vošla dnu.
,,Ahoj, Ian." pozdravila som ododverí. Ian sa ku mne otočil, s úsmevom na perách vstal, podišiel ku mne a uväznil ma v objatí.
,,Dia, chýbala si mi." pustil ma a ponúkol mi kreslo.
,,Veď aj ty mne. Všetci. Dva týždne boli príliš dlhá doba na oddych." pokrútila som hlavou.

,,Ale si si aspoň oddýchla."
,,Dá sa to tak povedať. Aj tak som ti napísala zopár ďalších scenárov."
,,Viem, prišli mi. Dnes poobede točíme."
,,No a tu sú ďalšie štyri." z kabelky som vytiahla veľký fascikel so zospinkovanými scenármi.
,,Nemala si písať. Mala si oddychovať."
,,Ian, oddychujem, keď píšem. Začalo som písať aj novú knihu." usmiala som sa. ,,Ale to je ešte ďaleko, teraz dokončím seriál."
,,To už mám šesťnásť hotových dielov. Dnes dotočíme deviaty. Môžeš si dať pauzu."
,,Nie. Kým mám nápady, budem písať." pokrútila som hlavou. ,,Idem do kostymérne, hádam, že Lenka je tam."
,,Aj s Paulom, Ninou a Stevenom."
,,Čo tu oni robia?"
,,Točia. Paul hosťuje v deviatom diely. Bude hrať toho opravára, ktorý príde ku Maddie. Nech si ho fanynky užijú."
,,A Nina so Stevenom?"
,,Steve prišiel za Lenkou. Po práci ju berie na obed. Nina je tu s... Vidíš, ani neviem načo tu je." vstal. ,,Idem s tebou."
Spoločne sme vyšli z jeho kancelárie, prešli sme do tej mojej, ktorá bola na kocni chodby. Zložila som si tam veci, notebook, kabát, čiapku. Vyšli sme aj z mojej kancelárie, ktorú som patrične zamkla, pretože ak by mi niekto vzal notebook, som maximálne nahraná - nie že by unikol rzpísaný scenár pre seriál, ešte aj úvod mojej siedmej knihy by bol dostupný verejnosti.
So smiechom sme s Ianom vošli do kostymérne. Všetky tváre sa otočili na nás...

--- z pohľadu Lenky
Keď som ráno prišla do práce, na stole ma čakal lístok od Lenyho, aby som pripravila všetky kostými, ktoré na dnešok potrebujú, že potom mám voľno.
Bolo poldsiatej, keď sa dvere kostymérne rozleteli a dnu vošiel Paul, Nina a za nimi kráčal Steven.
,,Čo vy tu?" už som si zvykla, že sa tu pohybujú hviezdy strieborného plátna.
,,Prišli sme po teba." usmiala sa Nina.
,,Aby sme boli presný. Ja som si prišiel pozrieť svoj kostým, Steven prišiel po teba a Nina..." Paul pozrel na spomínanú, ktorá sa prehrabávala šatami.
,,Na mňa nepozeraj, ja tu nie som." uškrnula sa na vysokého blondiaka.
,,A čo so mnou?" pozrela som na Stevena.
,,Obed? Pozývam ťa. Celý deň si tu zašitá, potrebješ vypnúť." usmial sa a sadol si na moju stoličku.
,,To beriem. Diana sa už vrátila?" opýtala som sa a zvesila som Pauov kostým z vešiaka. ,,To je tvoje." podala som mu to.
,,Dia je už doma. Keď som odchádzal, jej auto stále pred garážou a z domu sa ozývala hasná hudba."
,,Celá Diana, hudba naplno a ona nepočuje nič. Taká bola aj za mlada."
,,Inakšie, kto ju donútil odísť? Viem, že ona by sama od seba neodišla, keď ma rozrobenú robotu." Nina si sadla na stôl a Paul sa oprel o stojan s vecami.
,,Ian. Nechal jej vtedy doma letenky. Neviem ako to dokázal." prehovorila som.
,,Páni. Ian má na Di silný vplyv." Steven pokrútil hlavou.
,,Alebo ona naňho. Keď sa vtedy pohádali, Ian prišiel večer k nej domov. Ja som bola sama, Dian ostala v kancli. Prišiel a čakal ju v izbe až pokým neprišla. Povedal, že ho to mrzí."
,,Čo?" opýtal sa Paul.
,,Tá hádka. Kôli seriálu."
,,Myslíš, že niečo bolo?"
,,Neviem, ja som spala. Dian prišla niekedy v noci, Ian určite čakal až kým neprišla. Ráno som si na stole našla odkaz, nech vezmem scenáre Ianovi do kancelárie. Prišla sm večer domov a Diana nikde. Volám Ianovi, že Di sa vyparila a on ma ukľudnil, že vie. Že šla domov."
,,Tu je jej domov." namietal Steven.
,,Nie len tu. Aj na Slovensku."
,,To je kde?" opýtal sa prekvapene. Len som pokrútila hlavou.
,,Američania." mumlala som si popod nos, kým som na internete naklikávala mapy Google. ,,Tu je Európa." ukázala som mu namonitore mapku. Aj Nina sa k nám naklonila. Jediný Paul stál a usmieval sa.
,,Tu je Francúzsko." ukázal Steven.
,,A tu Bulharsko." ukázala Nina. Veď je to jej rodná krajina.
,,No, a severovýchodne od Bulharska, cez Srbsko a Maďarsko sa dostaneš na SLovensko."
,,Južne od Poľska, decká." prehovoril Paul.
,,Ahá... Také maličké?" Steven si spomenul.
,,Veľmi." usmiala som sa.
,,Už viem. Veď... Neboli sme tam pred troma rokmi lyžovať?" spomínala Nina.
,,Presne. Boli ste u nás, vo Varšave, šli sme lyžovať do Tatier."
,,Tie sú aj na poľskej strane."
,,Áno, ale Dia spomínala, že na Slovenskej sú lacnejšie vleky."
,,Boli. Už istotne nie sú." usmiala som sa. ,,A kto všetko bol tam?"
,,Len my traja."
,,Veď Ian snowboarduje. Kde bol on?"
,,Tu, v LA. S Diou." začali sa smiať. ,,Bola to ich zima. Ostali tu, Ian sa na tie dva týždne nasťahoval k Diane. Bolo im fajne."
,,A čo je s nimi dnes? Ja nechápem, keď sa majú tak radi, prečo nie sú spolu?"
,,Showbiznis, Leni. To si zvykneš."
,,Nezvyknem. Nikdy som to nechápala." pokrútila som hlavou. ,,Nemôže im prekážať ani vekový rozdiel."
,,Päťnásť rokov? To je u nás nič. Ale aj tak... Ian je herec, producent. Aktivista a model. V brandži je viacnež Dia."
,,Veď ona je spisovateľka, scenáristka."
,,Nie je na televíznych obrazovkach, to sa nerobí."
,,Bože, tie "pravidlá". Hovadina!" nechápavo som krútila hlavou, prešla som ku stojanom a podľa pokynov Lenyho som kombinovala ďalšie veci.
Vtom sa otvorili dvere a v nich sa objavili vyškerený Ian s Diou. Ja a moja spoločnosť sme sa na nich otočili.
,,Ha, aha. Ohovárali nás." šepla nahlas Dia Ianovi a znova vybuchli smiechom.
,,Ale vám je veselo. Aj my sa chcem zasmiať." prehovoril Steven.
Ako som si všímala Diino a Ianove správanie, bolo to dosť zaujímavé.
Obaja sa držali blízko pri sebe, Diana jemne schovaná za Iana, ako keď chlap ochraňuje ženu pred niekým, pred tým zlým. Ian vyzeral v strehu, obaja kontrolovali svoje pohyby, ale rukami sa obačs dotkli, ako keby kontrolovali, že ten druhý je tu.
Kde sa pohla Dia, tam aj Ian. Kde sa pohol Ian, tam aj Dia. Boli ako zohraný párik, robili občas rovnaké pohyby. Mali tie isté zloszvyky, šúchať si lakeť, keď rozmýšľali. Jemne si olíznuť pery, keď ich mali suché.
Boli pre seba ako stvorený, nech si hovorí každý čo len chce...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.