Salvatore Della Mia Vita [diel 2.]

1. april 2011 at 20:32 | >>> mE <<< |  Salvatore, Della Mia Vita
Pár dní dozadu by som sveto-svete tvrdila, že osud nie je. Že jednoducho všetko sa deje z našej vôle alebo príčiny, že to nie je vpísané niekde v akých si pergamenových zvitoch v podzemí, kde to strážia bájny elfovia vo svetle sviečok.
Dnes viem, že to čo sa má stať, sa stane - je to nezvratný osud...
,,Lissie, ideš von?" ozvala sa Martina do telefónu.
,,Nie zlatko." snažila som sa o vyrovnaný tón hlasu. ,,Musím baliť."
,,Zajtra ráno odlietaš do Los Angeles, na druhý koniec krajiny. Poď aspoň na polhodinky. Stojíme pred tvojím domom." povzdychla si Tina smutne.
,,Fajn, opýtam sa Stefana, či ma pustí." zložila som a zbehla som do obývačky, kde na gauči sedel môj nový poručník: Stefan Salvatore.
Po smrti matky a Dana som ostala sama. Keďže nie som plnoletá, musím mať svojho zákonného zástupcu a jediný žijúci príbuzny sa objavili dvaja bratranci mojej matky: Stefan a Damon Salvatoreovci. Včera večer prišli do Clevelandu, ale musím sa s nimi presťahovať do LA, kde oni žijú, pracujú, majú svoje životy.
,,Ahoj Lisa, poď, prisadni si, akurát začína X-Factor." usmial sa na mňa Stefan a uvolnil mi miesto.
,,Vieš, vlastne som sa ťa chcela opýtať, či môžem ísť von. Kamoši ma čakajú pred domom, pôjdeme do baru. Poslednýkrát." snažila som sa vyzerať čo najrozumnejšie, nevyrovnanejšie.
Vždy keď som zlyhala, pochytil ma záchvat plaču.
,,Choď, ale nebuď dlho. Ráno nám letí lietadlo o ôsmej." pokrčil plecami.
Vo dverách som sa minula s Damonom, nepýtal sa kam idem, s úsmevom ustúpil z cesty a nechal ma prejsť so slovami:
,,Bav sa." a zavrel dvere...
,,Vitaj v Los Angeles, Lisa." vystúpili sme na terminále na losangelesskom letisku. Stefan nám bol vziať kufre, Damon ma viedol halou až k výťahom. Tam sme sa stretli so Stefanom, zviezli sa dole do podzemnej garáže, kde mal Damon zaparkované svoje auto - Infiniti FX37.
,,Och bože." ostala som omámene stáť. ,,Kde si ho zohnal?" zaklipkala som očami a donútila som svoje telo k pohybu.
,,Cez známosti." usmial sa. ,,Prečo?"
,,Limitovaná edícia. Muselo stáť celý majetok." krútila som hlavou a opatrne som nasadla na čierne kožené zadné sedadlo.
,,Celý nie, ale bolo drahé." Damon nasadol na miesto šoféra a Stefan zaujal pozíciu spolujazdca. ,,Daj mi naň pozor. Keď si urobíš vodičák, možno ti ho dovolím šoférovať."
,,Zbláznil si sa? Riadenie tohto auta by som nezvládla. Prenechám to tebe. Ja sa uspokojím s mercedesom." uškrnula som sa a po prvýkrát od smrti matky som sa schuti zasmiala. Spoločne s mojimi novými...opatrovníkmi...
,,Tak Lisa, vystupujeme." zatriasol mnou Stefan, keď sme už pokojne stáli v garáži.
,,To sme už tu?" opýtala som sa zaspatým hlasom. Áno, oni bývajú v LA, ale zabudli povedať, že na opačnom konci, než je letisko, vo West Hollywoode.
,,Prepáč, že to trvalo tak dlho, ale cesty boli plné." povedal Damon a vytiahol moje kufre z auta. Mala som ich najviac - čo by aj nie? V tých troch kufroch a cestovnej taške je celý môj život.
A to nehovorím o štyroch krabiciach, ktoré leteli v nákladnom lietadle a majú mi ich priviesť zajtra.
,,To nič." vystúpila som a vyšla som z garáže na príjazdovú cestu. Obzrela som sa na ich dom a sánka mi padla až ku kolenám.
,,Čo sa deje?" opýtal sa Stefan a vyšiel na verandu.
,,Tu bývate len vy dvaja?" opýtala som sa šokovane.
,,Už traja." Damon zavrel garáž a nasledoval Stefana do domu. ,,Lis, poď dnu." otočil sa na mňa. Ja som nemo kráčala a stále hľadela na dom: veľký, poschodový. Určite má minimálne šesť izieb. Celý biely, až žiaril v slnečnom svetle. Dvere boli z tmavej čerešne, schody a zábradlie tiež. Okenné rámy rovnako biele ako steny domu, strecha z odtieň-dva tmavšia. Na verande boli kvetináče s obrovskými katusmi, pod verendou boli zasadené kry s divými ružami.
Vošla som do domu, kde to vyzeralo ako v najluxusnejšej a najhonosnejšej vile: steny obkladané drevom, podlahy tiež.
,,Poď, poukazujem ti to tu." Stefan ma chytil za ruku a vtiahol do veľkej obývačky. ,,Toto slúži ako obývačka, pracovňa, jedáleň a neviem čo všetko." usmial sa.
,,A kde je jedálneský stôl?" opýtala som sa.
,,Na kolenách." zahlásil Damon. ,,Kuchyňa je tamto vzadu, nájdeš tam všetko čo potrebuješ. Dolná kúpelňa je hneď oproti, toaleta za kúpelňou. Tu v týchto dverách je môj ateliér." ukázal Damon na masívne dubové dvere oproti obývačke.
,,Maľuješ?"
,,Aj to." usmial sa. ,,Poď hore." viedli ma mramorovým schodiskom na poschodie.
Ako som vravela, šesť izeb.
,,Damonova izba je tam vzadu, moja je vedľa neho. Tvoja bude tam." ukázal opačným smerom. ,,Keď sme sa dozvedeli, že budeme tvojimi poručníkmi, nevedeli sme, čo čakať. Zariadili sme ti izbu len základným nábytkom, zvyšok pôjdeme zajtra dokúpiť podľa teba, dobre?" povedal Stefan a viedol ma chodbou k dverám mojej izby.
,,Prečo mám izbu na opačnom konci než vy dvaja?"
,,Kôli súkromiu. Si dievča, určite chceš kľud vo svojej izbe." uškrnul sa Damon, otvoril dvere mojej izby a kufre mi položil k posteli. Stefan urobil to isté a ja som vošla posledná.
,,Wow, je prekrásna." s úžasom som hľadela na fialové steny a veľku manželskú posteľ s baldachýnom...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.