Salvatore Della Mia Vita [diel 5.]

8. april 2011 at 18:12 | >>> mE <<< |  Salvatore, Della Mia Vita
,,Rozhodol si sa robiť mi bodyguarda?" uškrnula som sa, keď sme nasadli do Stefanovho auta a vyrazili po dialnici do mesta.
,,Niečo také. Skôr sprievodcu." zapol rádio, kde práve hrali moju obľúbenú pesničku od Bruna Marsa, The Lazy Song. Natiahla som sa k rádiu v tej istej chvíli keď aj Stefan a naše ruky sa pri rádiu dotkli.
Začali sme sa smiať, Stefan sa stiahol, ja som pridala a napredovali sme do centra LA.
Stefan stiahol strechu auta a vietor okamžite schmatol moje vlasy - pohrával sa s nimi, motal mi ich a ja som zúfalo rozmýšľala, koľko kondicionéru budem musieť večer použiť, aby som ich rozčesala bez ujmy na nervoch.
,,Máš nejaké obľúbené miesto, kam chodíš nakupovať?" chytila som ho za riflovú bundu od Armaniho.
,,Ani nie. Mne zväčša oblečenie kupuje Damon, on je na nákupy ako stvorený. Ja keď idem do obchoďáku, zamierim do oddelenia s knihami a odchádzam odtiaľ s kopou nových titulov."
,,Aha, prečo sme nevzali aj Damona?" usmiala som sa.
,,Ale poznám Damonove obľúbené miesta." sprisahanecky na mňa žmurkol a odbočil z dialnice smerom do centra.
Ešte chvíľku trvalo kým sme sa dostali priamo na bulvár, ale keď Stefan zaparkoval v podzemnej garáži a výťahom sme sa vyviezi do obrovského centra, s úžasom som sa obzerala dookola.
,,Toto v Clevelande chýbalo." skonštatovala som smutne, no vďačne zároveň, chytila som sa Stefanovej ponúkanej paže a spoločne sme vykročili do dámskeho oddelenia.
Za hodinu sme prešli asi desať obchodov a ja som už nevládala stále sa vyzliekať a skúšať nové veci.
Stefan ma nechal v reštaurácii, šiel moje tašky odniesť do auta.
Vrátil sa za pár minút, ja som nám už objednala dve pizze a jablkový džús, ako som sa totiž dozvedela, Stefan má najradšej jablkový džús, mozzarelovú pizzu, brokolicu, cesnak, špenátové lazagne, pomaranče, jahody, melón a čokoládovú zmrzlinu.
Mäso neje. Je vegetariánom, snaží sa pravidelne prispievať na losangelský útulok pre stratené psy, adoptoval si tri zvieratká v ZOO a chystá sa adoptovať si aspoň dvoch psíkov z útulku.
,,Som späť." uškrnul sa, keď sa z ničoho nič objavil predomnou a ja som sa ho zľakla. ,,Čo je?"
,,Rozmýšľala som, prečo sa mi musí stať niečo zlé, aby som prišla k dobrému." odpila som si z džúsa a uvolnila miesto pre dva taniere s pizzou.
,,Všetko sa deje z nejakej príčiny, Lisa. Raz si hore, raz dole. Dávno som sa naučil, že začať sa pomaly osamostatňovať je najlepšie brnenie proti smútku zo straty." povedal Stefan, odhryzol si z pizze a ja som čakala, kedy dožuje, že bude pokračovať. ,,Mal som dvanásť, keď nám zomrel otec, štrnásť, keď šla na druhý svet mamka. S Damonom sme boli neplnoletý, nič nám po rodičoch neostalo, iba stará mama na juhu Talianska. Odsťahovali sme sa tam, do neznáma. Damon po dvoch rokoch odišiel naspäť do Ameriky študovať a zarábať. Keď som mal osemnásť, odišiel som za ním. To už mal Damon na účte prvých desať miliónov, mal rozbehnuté obchody, študoval za lekára a mne len platil prvú vysokú." uškrnul sa. ,,Ja som prakticky nemal nič, len jeho. Bol som závislý od jeho spoločnosti, od jeho peňazí, od neho. Rok po mojom odchode z Talianska umrela aj babička. Ostali sme na svete sami. To bolo pred šiestimi rokmi. Teraz máme teba. Damon bol z jednej strany nadšený, že tu bude mať zase niekoho mladého, o koho sa bude musieť starať, na druhej strane mu bolo ľúto toho, že tvoji rodičia zomreli."
,,Takže na tomto svete už nežije nik z našej rodiny?" opýtala som sa, mierne šokovaná vedomím, že sme na svete traja, len traja.
,,Nie." Stefan smutne pokrútil hlavou. ,,Teraz sme odkázaní na toho druhého. Damon sa minule smial, že sa cíti ako otec, nie ako brat. Musel vychovávať mladšieho brata, teraz ešte mladšiu sesternicu." začali sme sa smiať.
,,Má vôbec Damon nejaký súkromný život?" Stefan okamžite krútil hlavou.
,,Nemá na to čas, ani chuť. Je to divné, ale Damon nie je typ, čo by si zakladal na rodinnej pohode. Občas si výjde s nejakou ženskou, občas si ju privedie domov, ale to je všetko. Nemá v úmysle ženiť sa, ani sa viazať na dlhé vzťahy. Pokiaľ viem, nenašiel sa v jeho živote nikto, koho by skutočne miloval."
,,To je smutné." zahliadla som za nami akúsi blondýnku, ktorá sledovala Stefana. ,,Poznáš tamtú ženu?" opýtala som sa Stefana, ten sa otočil aby vedel o koho ide, no tá žena prišla k nám s obrovským úsmevom.
,,Stefan? Stefan Salvatore?" Stefan prikývol. ,,Joann Marshallová, sedím na prednáškach dve rady pod tebou." pripomenula sa mu.
,,Večne vlasy vyčesané dohora a zopnuté štipcom?" opýtal sa jej môj porúčník a kým sa oni rozprávali, ja som jedla.
,,Správne. A taška preplnená odznakmi." usmiala sa. ,,Nevedela som, že tu chodiš. A že s niekym chodíš." pozrela na mňa. Skoro som sa zadusila, keď som to počula. Rýchlo som kúsok pizze zapila džúsom.
,,Och, nie. Nie. S Lisou nechodím. Som jej poručníkom. Aj s mojím bratom sme sa jej ujali. Zomreli jej rodičia." uviedol to na správnu mieru Stefan a ja som len prikývla.
,,Ou, prepáč. To mi je ľúto."
,,Joann, poď už!" niekto na ňu zakričal.
,,Rada som ťa stretla, Stefan. Ahoj Lisa." odišla a keď nám zmizla z dohľadu, obaja sme vybuchli smiechom.
,,To čo malo znamenať?" opýtala som sa, načo som sa opäť začala smiať.
,,Joann je v škole nová, chodí na prednášky o histórii americkej literatúry a o Shakespearovi. Ide jej to, len je trochu roztržitá a je to typ človeka, čo najskôr rozpráva, potom rozmýšľa." Stefan pokrútil hlavou. ,,To nič, ale asi si na prednáškach budem musieť presadnúť." znova sme sa začali smiať...
,,Kde ste boli tak dlho?" opýtal sa Damon, keď sme sa obaja vyšťavení zrútili na gauč a odmietali vstať.
,,Na nákupoch." ukázala som na niekoľko tašiek, ktoré boli položené na kresle, vedľa kresla, za kreslom, pri piáne a pri krbe.
,,To všetko ste nakúpili za dnešné poobedie?" Damon šokovane pozeral do tašiek a hodnotil môj výber.
,,Uhm. Sme dobrí, že?" uškrnula som sa, prešla som k nemu a podala som mu dve tašky, kde boli jeho veci. ,,Toto si vyskúšaj, ak ti to bude veľké alebo malé, pôjdeme to vymeniť. Ale malo by ti to byť dobré, pokiaľ viem." pokrčila som ramenami, do rúk som vzala toľko tašiek koľko som mohla a vybrala som sa do izby. ,,Po zvyšok si prídem!" zvolala som zhora, zavrela som sa do izby a novo-kúpené veci som si naukladala do skrine a do komody.
Keď to bolo hotové, tašky som naskladala do jednej väčšej, zniesla som ju dole a vzala som si zvyšné tašky.
V obývačke už nik nebol. Zjavne museli ísť obaja chalani hore do izieb.
Aj ja som sa tam znova zavrela, ale keď som dovybaľovala zvyšné tašky, nešla som dole, ale napustila som si vaňu horúcou vodou, pridala jahodovú penu do kúpeľa a ponorila som sa na najbližšie desiatky minút do vody.
Relaxovať treba...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.