Scary Secret [diel 1.]

13. april 2011 at 15:57 | >>> mE <<< |  Scary Secret
1.júl
Z okna som pozorovala sťahovácke autá a mužov, ktorí z neho prenášali mohutný nábytok do susedného domu.
,,Konečne sa vedľa niekto sťahuje." vbehla mi do izby mladšia sestra Rachel v závese s jej maznáčikom, yorkshirom Bennym.
,,Dúfaš, že to bude rodina s deťmi, že?" usmiala som sa na ňu a dovolila som jej sadnúť si ku mne na parapetnú dosku. Odložila som rozpísaný denník pod vankúš a oprela som sa o stenu.
,,Mohla by. Konečne susedia v mojom veku." nalepila svoj drobný noštek na okennú tabuľu a dychtivo pozorovala, či sa ukáže majiteľ. ,,Prosím,deti. Prosím, deti." šepkala nedočkavo.
Ja som sa potichu vytratila z izby, domu.
Prešla som dvoma ulicami kým som došla do zvyčajného baru, kde som občas pomáhala. Bar vlastnila mamka mojej najlepšej priateľky Karen, ktorá momenálne cibrila svoju taliančinu na Sicílii.
,,Zdravím pani Thompsonová." usmiala som sa na Kareninu mamku, prešla som za pult a opásala som si okolo bokov zásteru. ,,Máte akosi plno." prezrela som si plný bar a začala som účtovať prvý účet.

,,Dnes výnimočne. Ale viac mi vyhovuje stála klientela." usmiala sa a odstrčila ma od kasy. ,,Choď radšej spisovať objednávky. O chvíľku príde Justin so Zackom a pomôžu nám." poslala ma na rajón.
Prešla som teda pred pult a začala som spisovať objednávky: stôl číslo tri - dve minerálky, káva, jahodový džús; stôl číslo štyri - jedna vodka s džúsom, brandy. Tak to šlo až kým som sa nedostala k stolu číslo trinásť.
,,Dobrý deň, budete si želať?" usmiala som sa na dvoch mladých chalanov. Mohli byť asi aj bratia, mali podobné črty tváre a keď som sa im zahľadela do oči, mali v nich rovnaký tajomný odraz ukrývania niečoho.
,,Ja si dám kávu. Bez cukru." ozval sa ten, čo sedel vpravo: krátke svetlohnedé vlasy, vyčesané dohora, zelené oči, príjemný hlas, jemný úsmev.
Zapísala som si jeho objednávku a s úsmevom som sa otočila na toho druhého, na prvýpohľad staršieho: polodlhé čierne vlasy, svetlé oči, v nich jasný nádych tajomstva, ktoré nemá byť odhalené, ľahký náznak úsmevu.
,,Ja si dám bourbon s ľadom." jeho hlas bol hypnotický, nadľahčený a uvoľnený.
,,Hneď to bude páni." cítila som sa ako nafeovaná a keď som sa vrátila za bar, bola som vďačná, že Zack a Justin sú už tu a mohli sa pustiť do roznášania drinkov, káv a džúsov.
Ja som si na veľkú okruhlú tácku nachystala podšálku s lyžičkou a keksíkom a pohárikom vody, ktoré sa ku káve dávajú a zatiaľ čo sa mi pripravovala káva, nasypala som do pohára tri kocky ľadu a zaliala ich bourbonom.
,,Jess, priprav mi na šestku martini." prišiel za bar Zack, položil šálku s kávou na podšálku a vzal tácku do ruky.
,,Nie, fešáčik. Ty si priprav martini, trinástka je moja." rýchlo som vzala tácku zo Zackových rúk a vybrala som sa do rohu, kde sedeli dvaja krásavci. ,,Káva bez cukru." položila som ju pred hnedovlasého. ,,A bourbon s ľadom." servítka, pohár s nápojom. ,,Prinesiem vám ešte niečo?"
,,To je zatiaľ všetko." usmial sa ten čiernovlasý. ,,Ďakujeme." venovala som mu úsmev a vrátila som sa za bar.
,,Bože Jess, v živote viac ich neuvidíš, načo chceš zapôsobiť?" uškrnul sa Justin, zatiaľ čo vyberal poháre z myčky a leštil ich.
,,Vieš, to máme my dievčatá v krvi. Pekný chalan, chceš urobiť dojem. Čo ak tu ostanú na pár dní?" vzala som si čistú utierku a začala som pomáhať Justinovi.
,,Ale veď sa napríklad pozri na toho v pravo, vyzerá, že čoskoro začne plakať. Má divné oči, taký vydesený pohľad. A ten čierny? Je od teba istotne o šesť-sedem rokov starší, Jessie, to nie je tvoja káva."
,,Vážim si tvoje obavy, Justin, ale ak si budem chcieť pýtať radu ako si vybrať priateľa, nebude to od chalana. Mám vlastný rozum. A isto máš pravdu, možno tade len prechádzajú." otočila som sa tak, aby som videla na stôl trinásť, ale moji dvaja fešáci tam už nesedeli.
Skleslo som hodila utierku na pult, vzala peňaženku s tržbou a podišla k stolu, kde nechali päťdesiat dolárovú bankovku. ´Čo im šibe? Za nápoje v hodnote trinástich dolárov? Veď mi nechali skoro tristopercentné prepitné.´ behalo mi hlavou keď som vzala bankovku a výdavok som si rýchlo vložila do zadného vrecka riflí.
Vzala som tácku so šálkou, pohár a odkráčala som za bar, kde som znova naložila myčku a pripravovala nápoje, ktoré si hostia objednali a Zack s Justinom mi ich hlásili...
2.júl
,,Jessica! Jess, poď tu!" zvolala na mňa mamka z kuchyne. Nechala som rozrobené veci, zbehla schody a pristála som na barovej stoličke v kuchyni.
,,Prítomná. O čo ide?"
,,Tu máš." podala mi tanier s marhuľovým koláčom.
,,Vďaka, ale ja nechcem koláč." uškrnula som sa.
,,Nie je pre teba. Vezmi Rachel a choďte ho zaniesť k susedom na privítanie. Dnes ráno sa tam nasťahovali."
,,Čože? Prečo nejdeš ty? Vieš, že nemám rada, keď musím ísť privítať susedov. Aj keď prišli McLoydovci si ma vyslala."
,,Neodvrávaj a choď." usmiala sa a ja som neochotne vzala tanier s koláčmi.
,,Rachel!" skríkla som smerom na poschodie.
,,No?" vykukla pomedzi zábradlie.
,,Poď so mnou." ukázala som jej koláč. ,,Zájdeme vedľa a konečne uvidíš, či tam bývajú nejaké detičky." Rachel rýchlo zbehla dole a obula si sandálky. ,,Pripravená?" chytila som ju za drobnú rúčku, vyšli sme z domu, prešli chodníčkom na veľký chodník a asi päť metrov k bráničke susedov.
Otvorila som ju, nechala som Rachel prejsť prvú, bráničku som za nami zavrela a vyšli sme tri schodíky na verandu.
,,Bojím sa, Jess." šepla Rachel a schovala sa za mňa. Zazvonila som na zvonček a odstúpila kúsok od dverí.
,,Rachel, neblázni. Veď ti nikto neublíži, sľubujem. Výjdi spoza mňa." snažila som sa ju vytlačiť k môjmu boku. Nedarilo sa, keď si Rachel niečo zaumienila, nikto ňou nepohol, doslova. ,,Rachel, vylez, inak ťa nevezmem na kolotoče, keď k nám prídu." vyhrážala som sa jej, keď sa zrazu s vrzgotom otvorili dvere.
,,Ahoj, pomôžem vám?" ozval sa hypnotický hlas a ja som sa šokovane otočila na osobu stojacu vo dverách...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.