Scary Secret [diel 6.]

16. april 2011 at 21:41 | >>> mE <<< |  Scary Secret
8.júl
Na druhý deň ma prebudilo zo zaujímavých snov intenzívne trieskanie na dvere, ku ktorému sa neskôr pridal aj otravný zvonček.
S nepríjemnou bolesťou hlavy som vstala, natiahla na seba župan a zbehla som dole, vynadať tomu, kto ma budí.
Trhla som dverami, za ktorými stál David.
,,No konečne." vyhŕkol. ,,Lorry, otvorila, je to v poriadku." nasáčkoval sa mi do haly, zatiaľ čo ja som so zatvorenými očami hľadela na pokrútené telá Justina a Zacka, ktorý ležali na gauči ako zabitý. ,,Že sa ti vôbec uráčilo otvoriť mi." Dave upútam moju pozornosť.
,,Dofrasa, chlapče, ja som spala!" vrazila som mu päsťovku do ramena. ,,Neznášam, keď ma niekto budí skoro ráno."
,,Skoro ráno, Jess? Je pol druhej! Poobede!" ukázal na hodinky.
,,Ou. To vážne?" priskočila som ku chalanom. ,,Hej, decká, vstávajte!" drgla som do nich, ale oni sa len zamrvili a spali ďalej.
,,Budíček, chalani!" zvreskol David, načo Justin so Zackom vystrelili do sedu.
,,Do prdele!" nadával Justin. ,,Čo sa deje? Kde horí?" obzeral sa okolo seba.
,,Nikde, lenže je pol druhej, chalani. Mali by ste ísť domov, kým tu nenabehnú vaše matky." otočila som sa na Davida. ,,A prečo si vlastne tak trieskal na dvere? Nemohol si počkať, kým by som vás prišla zavolať na pomoc." uškrnula som sa a presunula som sa do kuchyne, kde som pripravila hrnčeky na tri kávy.
,,Dostal som pokyny, že na teba mám dohliadnúť, ak by sa niečo dialo. A keďže sme s Lorry nezaregistrovali žiaden pohyb v tvojom dome tak dlho, mysleli sme si, že sa ti niečo stalo."
,,Čo také? Unikal nám plyn a my sme sa udusili?"
,,Napríklad."
,,Vtipné." zaliala som kávu, do dvoch som vliala mlieko a svoju som okamžite vypila. ,,Och, ako ja zbožňujem kávu." povzdychla som si.
Polhodiny potom už v dome nebolo po Justinovi a Zackovi ani stopy. Zmizli domov hneď po tom, čo vypili kávu.
,,Čo máš dnes na pláne?"
,,Upratať to tu." zahľadela som sa na obývačku. ,,Musím sa do toho pustiť. Aspoň prídem na iné myšlienky. Nemôžem to tu nechať tak."
,,Takže nejdeš s nami do mesta?"
,,Nie, dik za pozvanie, Dave, ale nejdem. Ostanem doma." odprevadila som ho ku dverám. ,,Pozdrav Lorry, užite si to."
,,Splním, splníme." usmial sa. ,,Zatiaľ ahoj, večer sa zastavíme." Dave sa rozbehol domov a ja som zavrela dvere.
,,Tak, Jessica, mala by si sa pustiť do pratania." zhrozene som hľadela na tú spúšť, čo sme včera po sebe zanechali.
Ale akonáhle som si vypeckovala hudbu, otvorila okná, robota mi šla od ruky.
Ani som sa nenazdala a bolo osem večer, dom vyprataný, čistučký, večera sa mi varila a ja som spokojne ležala na záhrade a snažila som sa nemyslieť na Angela.
Ale stále mi vŕtal v hlave, tak ako mnohokrát predtým. Nedokázala som si spomenúť, kedy sa medzi nami zlomila tá stena, ktorá ma držala od neho.
Včera večer? Alebo predvčerom, keď odo mňa odohnal Mike?
Tak či onak, neviem teraz, na čom u neho som a kým nepríde domov, vedieť to ani nebudem...
9.júl
Dnes som bar otvárala ja, takže doobeda som v ňom bola sama, za tie štyri hodiny prišiel len Luke, spolužiak zo strednej. Chvíľu sme pokecali, ale potom odišiel a ja som ostala zase sama.
V sklade som teda radšej spisovala kontrolu tovaru, doho drobného, ako cigarety, zápalky, zapaľovače a rôzne pochúťky, že ak niečo chýba, alebo dochádza, objednáme to.
,,Haló, je tu niekto?" ozvalo sa z prednej časti a keď som začula ten hlas, až mi srdce poskočilo. Vyšla som za bar a ocitla som sa zoči voči Angelovi. ,,Jess." oči mu zaiskrili. Podišiel ku mne a objal ma. ,,Chýbala si mi." šepol mi do vlasov.
,,Aj ty mne." usmiala som sa. ,,Ako si sa mal?"
,,No, nebolo to zlé, ale stále som myslel na teba. Chcem... Chcem sa porozprávať." sadol si na stoličku a ja som si sadla hneď vedľa neho.
,,Čítaš mi myšlienky. Tiež sa chcem porozprávať."
,,Začneš prvá?"
,,Začni ty." chcela som vedieť, či zmýšľa rovnako, ako ja.
,,Vieš, predvčerom večer... Nerozmýšľal som, čo robím, ale neľutujem to, Jess." začal. ,,Neviem, ako si to brala ty, predsa len, vypila si viac než ja, takže ak si konala pod vplyvom alkoholu a ten bozk... No, ak to necítiš tak ako to vyzeralo, pochopím to, ale..."
,,Nie. Plne si uvedomujem čo sa stalo a páčilo sa mi to, Angel. Ja... Rozmýšľala som, kedy sa to medzi nami tak zvrtlo, ale som rada, že sa to stalo. Len teraz neviem, čo mám čakať." nervózne som zoskočila zo stoličky a naliala som nám do pohárov džús.
Angel prešiel ku mne, vzal mi poháre z ruky a položil ich na pult.
,,Možno je to unáhlené, ale ľúbim ťa. Už od prvej chvíle čo sme sa videli." šepol a vzal moju tvár do svojich dlaní. Utrel mi slzu, ktorá sa mi skotúľala dole tvárou a usmial sa. Zjavne čakal na nejakú reakciu z mojej strany.
,,Ja... Och, som nemožná." pokrútila som hlavou, čo ho rozosmialo ešte viac. ,,Aj ja ťa ľúbim." sledovala som jeho oči, ktoré žiarili ako milióny svetielok.
Jednou rukou ma chytil zo zadu za hlavu a pritiahol si moju tvár ku svojej. Jemne ale zároveň energicky ma pobozkal, keď zrazu sa otvorili dvere a do baru vleteli Justin so Zackom a poriadnym krikom a rehotom.
S Angelom sme sa okamžite do seba odtrhli, ale neskoro, oni to už videli a ako prikovaný stáli pri dverách a zízali na nás.
,,Tak ja už pôjdem, Jess. Len teraz som sa vrátil. Ale večer tu budem." ešte raz ma pobozkal, prešiel okolo chalanov, ktorých pozdravil bratským buchnátom do chrbáta a veselo vyrazil z baru. Predtým, než zmizol za rohom mi ešte cez výklad pokýval a už ho nebolo...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.