Scary Secret [diel 7.]

18. april 2011 at 17:13 | >>> mE <<< |  Scary Secret
10.júl
Karry_xx: Nemyslíš si, že je pre teba pristarý?
JessieGirl: Pristarý? Vieš, nad tým som nikdy akosi neuvažovala. Keď on sa správa tak...ako napríklad Zack a Justin, vôbec nie je taký vážny ako väčšina dvadsaťpäť ročných chalanov, ktorých poznám.
Karry_xx: No ty ich poznáš fakt veľa :) Ale počúvaj, dávaj si pozor, dobre? Neposudzuj knihu podľa obalu, Jess. Angel môže navonok pôsobiť ako anjelik, ale vo vnútri to môže byť poriadny vypočítavec. Keď príde na lámanie chleba, buď opatrná. Ja už musím ísť ;)
JessieGirl: Tak fajn, ako myslíš. Ale veď počkaj keď ho spoznáš. Ahoj Karen...
používateľ Karry_xx sa odhlásil
používateľ JessieGirl sa odhlásil
,,Idem! Už idem!" zvolala som, keď niekto začal trieskať na dvere ako zmyslov zbavený. S náručou plnou chipsov a popcornu som horko-ťažko otvorila dvere, v ktorých stál vysmiaty Angel a v ruke držal dve fľaše - červené víno a colu.
,,Ahoj, vidím, že idem presne." usmial sa Angel, vošiel dnu a pomohol mi s niekoľkými balíčkami.
,,Ahoj." prijala som od neho jemný bozk a kráčala som späť do obývačky. ,,Konečne som sa donútila k tomu, pozrieť si zopár filmov, ktoré na mňa čakajú už od januára." hodila som môj náklad na roztiahnutý gauč a zamierila som do kuchyne po poháre na víno.
Angel hodil tie balíčky na posteľ k tým mojím a obe fľaše položil na stôl. Vydal sa za mnou do kuchyne. Stihol ma akurát keď som sa naťahovala na najvyššiu poličku po dva poháre.
,,Ukáž, pomôžem ti." poza mňa sa natiahol po tie poháre a mňa tým pritisol o linku. Nie silno, jemne, úmyselne.
,,Zvládla by som to." usmiala som sa, keď poháre položil na stôl a mňa objal okolo pásu.
,,Čo by som to bol za gentlemana, ak by som nechal pekné dievča naťahovať sa po poháre tak vysoko?" naklonil sa ku mne a jemne spojil naše pery.
Neviem ako dlho alebo kam až by sme zašli, ak by niekto nezazvonil vo chvíli, keď Angel zašiel rukou pod moje tričko.
Rýchlo sme sa od seba odlepili a ja som, ešte stále rozklepaná, utekala ku dverám otvoriť.
,,Dobrý deň, pizza. Objednali ste si dve mozzarrelove?" vo dverách sa na mňa vyškieral poslíček s pizzou.
,,Zdravím, áno, dve." natiahla som sa po peňaženku, ale to mi ju už Angel podával.
,,Tak to bude dvadsaťsedem sedemdesiat." podal mi krabice aj účet a ja jemu tridsať dolárov.
,,Zvyšok si nechajte."
,,Ďakujem slečna. Dovidenia." poslíček so širokým úsmevom odišiel a ja som sa otočila na Angela.
,,Dáš si pizzu?" usmiala som sa a podstrčila som mu jednu voňajúcu krabicu pod nos.
,,Jednoznačne." znova ma pobozkal, vzal mi krabice s pizzou a odpochodoval do obývačky, kde sa hneď na to ozvalo zapínanie telky.
Otočila som sa, že zavriem dvere, ale v nich stál Mike.
,,Čo tu chceš?" ozvala som sa vystrašene ale s pevným hlasom.
,,Ty chodíš s tým divným týpkom?" opýtal sa a v očiach mu šľahali plamene.
,,Do toho ťa nič nie je. Vypadni." chcela som zavrieť dvere, ale vložil medzi ne a zárubňu nohu a zadržal ich.
,,Odpovedz mi."
,,Áno, chodím. A vypadni, inak..."
,,Tebe bolo málo v tej uličke?" ozval sa spoza mňa Angel hrozivým hlasom a Mike okamžite cúvol.
,,To ti ešte vrátim. A s tebou sa porozprávam inokedy." Mike sa rozbehol cez cestu a vletel do svojho domu.
,,Si v poriadku?" Angel ma objal a zavrel dvere.
,,Jasne, že áno. Ale bojím sa ho. Od neho nikdy neviem, čo môžem čakať." povzdychla som si uväznená v Angelovej náruči.
,,Teraz naňho nemysli." pustil ma ale okamžite ma chytil za ruku. ,,Poď, chladne nám pizza, víno bude teplé." pobrali sme sa do obývačky a zatiaľ čo ja som vytiahla pripravené DVD-čka, Angel zatiahol závesy a pozapaľoval sviečky...
,,To bolo smutné." rozcitlivene som fňukala na konci animáku, zatiaľ čo sa Angel naťahoval po vreckovky.
,,Je to len film, Jess." usmial sa, ale viac to nekomentoval.
Toto som na ňom začala milovať teraz: pozreli sme si už tri filmy, pri každom som v určitej časti plakala, ale nesmial sa ani to nijak inak nekomentoval. Naopak, pozorne mi podal vreckovky, objal ma a s úsmevom na perách šepkal, že je to len film.
Akurát som do DVD-prehrávača chcela vložiť ďalšie DVD-čko, keď niekto zaklopal na dvere a okamžite vošiel - bol to David.
,,Ahoj Jess, prepáčte, že ruším vaše kruhy, ale máme problém, Angel." David vyzeral vystrašene a nervózne.
,,Čo sa deje?" Angel pôsobil pokojne, ale v očiach sa mu dalo čítať ako z dlane - niečo sa dialo.
,,Ide o Brigite. Mala sa dnes so mnou stretnúť v Atlante, ale neprišla, nedvíha telefón a u nej doma nik nie je. Je to tam prázdne, Angel. Mám o ňu strach." vysypal Dave. ,,Pomôž mi."
Angel rýchlo vstal a kým David vybehol z domu, on podišiel ku mne.
,,Kto je tá Brigite?" opýtala som sa rovnako vydesene, aj keď som nemala poňatia, kto to je.
,,Naša dlhoročná priateľka, skoro ako sestra." Angel ma objal. ,,Nenahneváš, keď odídem, že? Ale..."
,,Len mi zavolaj, že si v poriadku." poriadne som ho objala a keď som ho pustila, vybehol z domu.
Po troch sekundách sa ale vrátil, pobozkal ma a až tak odišiel.
A ja som sa usadila na gauč, dojedala chipsy a matne sledovala začínajúci dej akého si filmu, ktorý som vložila do prehrávača...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.