Vysnívaná Smrť [diel 2.]

1. april 2011 at 20:45 | >>> mE <<< |  Vysnívaná Smrť
September 2010
,,Meškáš s platbou, Alice." Damon vošiel do mojej izby práve vo chvíli, keď som po celej posteli, stole aj zemi mala rozložený môj výskum. ,,Čo to je?" zahľadel sa na to a ja som len tŕpla, aby si niečo nedomyslel.
,,Tie peniaze ti dám, Damon. Ale momentálne som švorc." zamračila som sa na peňaženku, ktorá bola hodená v rohu miestnosti.
,,Čo to je?" nikdy sa nevzdal položenej otázky.
,,Projekt. Výskum. Nazvy to ako chceš." naklikala som do notebooko ďalšie poznatky, ktoré som zistila za posledný mesiac.
,,Preto si tu, však?" otočila som sa, ale zistila som, že stojí tesne za mnou.
,,Ohrozuješ môj osobný priestor." pousmiala som sa nervózne. ,,Vlastne, áno. Toto bol základ môjho príchodu. Ale neboj sa, zanedlho končím a pokračujem v Európe." začala som zbierať všetky papiere.

,,Ideš po stopách Drákulu?"
,,Ako vieš?"
,,Máš tu o ňom asi päťdesiat papierov." uškrnul sa. ,,Vážne veríš, že upíri existujú, Alice?" pochybovačne sa uškrnul a ja som sa naňho zahľadela ako na blázna.
,,Počuješ sa, čo mi tu hovoríš, Damon?" vyhŕkla som neuvážene. Teraz už bolo neskoro niečo zakrývať.
,,O čom hovoríš? Veď sú to len rozprávky starých materí." pokrútil hlavou a vyšiel z mojej izby, tesne nasledovaný mojou osobou.
,,Ako dlho som tu, Damon?"
,,Tri mesiace."
,,Tri mesiace pod vašou strechou žije expert na upírsku problematiku. Vážne si tak sprostý, alebo to len hráš?" vykríkla som podráždene.
,,Neviem o čom hovoríš, Alice." stál si za svojím, zbehol tri schodíky do obývačky a zastal pri bare, kde si nalial brandy.
,,Bože, vážne si tak sprostý. Myslíš si, že by som nespoznala upíra ak by bol v mojej blízkosti?"
,,Ako by si mohla? Žiadni neexistujú." sadol si na gauč, otočený chrbtom ku mne a popíjal.
Vzala som nožík na otváranie pošty a zarezala som si do dlane. Čakala som, kedy sa mi spustí aspoň kúsok silnejší prúd krvi. Našťastie, netrvalo to dlho a ja som jasne videla, ako Damon skamenel. ,,Čo to robíš?" otočil sa ku mne, v očiach hlad.
,,Dokazujem ti existenciu upírov, Damon Salvatore." podišla som k nemu a nastavila ruku tesne k nemu. ,,Rok tisícosemnsto šesťdesiatštyri. Katherine Piercová prišla do domu Guiseppe Salvatoreho. Mal dvoch synov: Damona a Stefana. Obaja zahynuli pri bitke pri Willow Creek, boli zastrelený. Ich telá neboli nikdy dôstojne pochované. Vieš prečo, Damon Salvatore?" čakala som, kedy urobí niečo, čo ho prezradí. Prisadla som si k nemu a dlaň som držala na kolenách. ,,Pretože sa nenašli, Damon. Katherinina osobná čarodejnica Emily ich za pomoci brata odniesla ku lomu, kde ich nechala rozmýšľať, či sa zmenia na upírov, alebo zomrú. Vybrali si život večnej tmy, mnou toľko študujúci." natiahla som sa po vreckovku a zaviazala si ruku. ,,Výskum ukončený, upíri nájdený. Tajomstvo zachované." vstala som a prešla som ku vchodovým dverám. ,,Prídem večer. Ahoj." vyšla som na slnkom zaliatý trávnik. Auto bolo vzadu v garáži, ale nemala som chuť jazdiť. Chcela som chodiť.
,,Odkiaľ vieš našu minulosť, Alice?" Damon sa zrazu objavil hneď predomnou, vchodové dvere za mnou sa zavreli.
,,Denník Guiseppe Salvatoreho a Johnatana Gilberta. Je tam hádam všetko. Úplne všetko. Nebolo ťažké popýtať Elenu, aby mi požičala denník jej predka. A denník tvojho otca bol v Stefanovej knižnici. Dovolil mi, že ak budem chcieť, mám si požičať ktorúkoľvek knihu bez opýtania. Šikovný chlapec." usmiala som sa, zatiaľ čo som s Damonom po boku kráčala smerom do mesta.
,,Je ti ale jasné, že sa to nesmie nik dozvedieť, Alice."
,,Neveríš mi?"
,,Nie."
,,Damon, upírov študujem už sedem rokov. Je to moja posadnutosť. Nedovolím, aby jediní upíri, ktorích som našla padli prachom." chytila som ho za ruku a otočila som sa k nemu. ,,Vaše tajomstvo ochránim. Je otázne, či mi dovolíte žiť naďalej s vami."
,,Si plusom, čo sa týka nášho domu."
,,Akým?" pohli sme sa ďalej.
,,Iní upíri nemôžu dnu, keďže u nás žije človek." uškrnul sa a zvyšok cesty sme sa rozprávali o malichernostiach: zníženie nájomného, počasie, obľúbená značka brandy,...
November 2010
,,Nie, mami. Na Vianoce rozhodne domov neprídem."
,,Ale, Alice. Ty musíš. Na Vianoce má byť rodina pokope. V Mystic Falls rodinu nemáš."
,,Ale... Nie, prepáč mami, ale ja vážne domov neprídem. S majiteľmi toho penziónu kde bývam som sa dohodla, že si urobíme spoločné Vianoce. Budem spolu s nimi, priateľkou jedného z nich, s kamarátmi."
,,Ty si to ešte rozmyslíš. Ver mi. Maj sa, zlatko." zložila telefón a ja som sa hodila krížom cez posteľ.
,,Zlé správy?"
,,Zlé obdobie." odvetila som Damonovi, ktorý stál vo dverách. ,,Matka trvá na to, aby som na Vianoce prišla domov."
,,V čom je problém?"
,,Elene a Stefanovi som sľúbila, že im pomôžem s vianočnou večerou, že Vianoce strávime všetci pokope." sadla som si.
,,Všetci?" prisadol si ku mne.
,,Áno. Alarick, Jenna, Jeremy, Elena, Stefan ty a ja. Spolu, priatelia."
,,A kto sa pýtal mňa, či chcem také Vianoce?" prekvapene na mňa pozrel.
,,Chceš také Vianoce, Damon? V kruhu priateľov?" usmiala som sa, vstala som a vyšla z izby.
,,Porozmýšľam." Damon ma dobehol a kráčal so mnou ku dverám. Keď som bola tesne pri nich, náhle sa otvorili a nebyť Damonových reflexov, môj nos by bol zlomený, tiekla by krv a v spoločnosti upíra by to bolo vážne nepríjemné...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.