Keď sa darí, tak poriadne!!!

31. may 2011 at 22:04 | ♥ L.Di ♥ |  My View Of Things Around Me
Samozrejme, berme to doslovne ironicky!!!

V zmysle slova "dariť sa" rozumieme:
  • pokazené veci, na ktoré siahnem,
  • plač a slzy preliate nad vecami, ktoré nenapravím,
  • rozmýšľanie nad teóriou žvota a smrti,
  • predpokladanie, že ak sa do niečoho s vervou pustíš, aj tak to skončí fiaskom,
  • branie si ponaučenia z vecí, ktoré sa vôbec nemuseli stať, ak by som sa vyvarovala toho, pred čím som vystríhala samú seba,
a mnoho, mnoho ďalších vecí, nad ktorými denne uvažujem a zaplavujú mi celú moju myseľ!!!

Ja vážne neviem, čo si mám počať so životom ako takým.
Keď chcem niekomu dobre, zväčša skončím ja ako tá najväčšia pi*a, ktorú každý ohovára, osočuje a "pľuje" na ňu...
Je toto život? Je toto fér?

Nie, nie je, ale ako si s tým mám poradiť, keď, zdá sa, nik nepočúva moje argumenty, nik si nevypočuje môj názor na vec a moje vysvetlenie...


V živote každého študenta strednej školy existuje niekoľko faktorov, za ktorými si idú: štúdium školy s čo najlepšími výsledkami, prežiť krásnu stužkovú, zmaturovať. Potom je už otázne, či tam funguje aj slovné spojenie vysoká škola. To ale nie je povinnosť.
Rovnako ako stužková. Veď ja, respektívne moji rodičia nie sú povinný platiť jedlo profesorom, nie som povinná zúčastniť sa tej šaškárne a - nie som povinná vysvetľovať, prečo sa tej šaškárne nechcem zúčastniť.
Tak prečo potom každý odomňa chce vysvetlenie, prečo na stužkovú ísť nechcem, prečo dávam prednosť školskému zájazdu do Paríža, ktorý nie je istý na 100% a prečo, keď som všetko organizovala, od toho dávam ruky preč.

NO LEBO!!!
Lebo už ma nebaví trpieť večné naážky zo strany spolužiakov o tom, že to a hento nechcú, že to malo byť tak alebo onak. Že ty to vybav, ale keď ja to vybavím, potom to s radosťou ofrflú.
Pretože radšej dám prednosť zájazdu do Paríža, ktorý nie je na 100%, pretože Paríž je mesto plné histórie, je plné pamiatok a toho, čo je pre mňa ako umelecky založenú dušu dôležité - inšpiráciu!!!

No najviac ma trápi, že som zistila, že ma nepodporia ani len najbližší - ani rodiča, ani najlepšia kamarátka, skoro sestra!!! Možno to znie banálne, ale ja vážne neviem, čo so sebou... Je toho na mňa priveľa a zisťujem, že ma neupokojuje ani hudba, ani písanie... TAK ČO POTOM?!
 


Comments

1 about-ronie about-ronie | Web | 31. may 2011 at 22:13 | React

a ked sa veci kazi tak taky poradne

2 Dee Dee | Web | 4. june 2011 at 12:53 | React

To je výstižně napsané, 100% souhlasím... :( Vzalo mě to... :)
(Btw. omlouvám se za nepřítomnost na blogu, poslední dobou na to nemám čas a asi v tom hraje roli, že mě blog zas tolik nebere... Takže oficiálně je pozastaven na dobu neurčitou, ale chodit na tvůj blog budu v rámci možnostá stále)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.