Scary Secret [diel 12.]

19. june 2011 at 16:54 | L.Di Nowak |  Scary Secret
16.júl
→ z pohľadu Jess ←
,,Hm, vojdite!" zvolala som, pohodlne usadená na gauči.
Otvorili sa dvere, hneď nato sa zavreli a vo dverách obývačky sa zjavil Angel.
,,Čo robíš doma? Myslel som, že dnes robíš."
,,Pani Thompsonová zavrela bar. Šla za Karen na Sicíliu a nemala by čas starať sa o vedenie."
,,A Justin to nemohol po nej vziať?"
,,Nie, nie je plnoletý." zavrela som knižku a položila som ju na stôl. ,,Ako bolo v Atlante?"
,,V pohode, všetko sa vyriešilo." sadol si na gauč a moje nohy si položil na tie svoje. Vyzeral smutne. Povedala by som, že dokonca zronene.
,,Angel." presunula som sa k nemu a objala ho. ,,Zlatko, čo sa deje?" Angel si ma usadil na kolená a držal ma okolo pásu.
,,Len rozmýšľam. To nič, miláčik." povedal zlomeným hlasom.
,,Klameš." zamračila som sa. ,,Nechcem, aby si mi klamal. Nemali by sme mať pred sebou tajomstvá." poznamenala som vyčítavo.
,,Sú tu veci, ktoré vedieť nesmieš, zlatko. Buď by ťa do na smrť vydesilo, alebo by si pre ne bola hľadaným smrteľníkom." privinul si ma a ja som si hlavu zložila na jeho rameno. ,,Nie je to pre tvoje uši." šepol.
,,Je to niečo dôležité?"
,,Trochu. Nič zaujímavé." zahľadel sa na hodinky. ,,Nejdeme von?"
,,A kam by si chcel ísť?" usmiala som sa.
,,Uvidíš." postavil ma na zem. ,,Zbehni sa prezliesť. O desať minúť ťa vyzdvihnem." rýchlo ma pobozkal a zmizol za dverami...
20.júl
S Angelom som sa tri dni nevidela.
Keď odomňa odchádzal, bolo skoro ráno, sedemnásteho júla. Povedal len, že musí na pár dní odísť. Potrebuje vraj niečo vybaviť.
Odvtedy sa neozval - nezavolal, nenapísal. Uňho doma nie je ani Lorry, ani Dave.
Keď som nakukla cez okno v obývačke, vyzeralo to tam pusté, prázdne, neobývané.
Karry_xx: ...čo ak sa odsťahovali???
JessieGirl: Karen, to by mi hádam neurobil, nemyslíš? Ak by sa už musel odsťahovať, niečo by povedal.
Karry_xx: Ja len hovorím, že proste mu nedovolilo niečo ostať. Ale ja ho nemôžem posudzovať, nepoznám ho, ty áno.
JessieGirl: Veď to, že ja áno.
Karry_xx: Pozviechaj sa, dievča! Rozbi prasiatko, kúp si letenku na Sicíliu a príď sa vyplakať tu ku mne.
JessieGirl: Jasne, už ma vidíš. A moja mama ma zaručene pustí.
Karry_xx: Skús to, jasne? Pozdravujem, ahoj...
používateľ Karry_xx sa odhlásil
používateľ JessieGirl sa odhlásil
,,Jess? Jessie, si doma?" začula som zdola kričať Angela.
,,Som hore." vypla som notebook a zavrela som h opráve vo chvíli, keď Angel prekročil prach dverí mojej izby. ,,Ahoj zlatko." vstala som a podišla k nemu, že ho konečne obíjmem. Chcela som znova cítiť to bezpečie, ktoré cítim pri ňom.
Ale odtiahol sa. Už-už som mala prsty na jeho koženke, keď cúvol.
,,Musíme sa porozprávať." v očiach mal ostražitý odstup, načúval niečomu v diaľke a bol nervózny.
,,Angel?" opýtala som sa, no malo to skôr vyznieť ako výzva...
→ z pohľadu Angela ←
,,Jess... Ja..." tak ťažko sa mi hľadali správne slová.
Dievča, ktoré nadovšetko milujem, teraz musím opustiť bez toho, aby som jej podal jasnú definíciu rozchodu.
,,Čo sa deje, Angel? O čo ide?" do očí sa jej nahrnuli slzy, ruky si prekrížila na prsiach a očami vystrašene skákala po miestnosti.
Čo jej mám teraz povedať? Ako jej mám podať informáciu o tom, že sa sťahujem? Že ju tu musím nechať. Samú, len s jej kamarátmi. Bez ochrany, akú jej poskytujem teraz ja s Davidom či Lorry.
,,Jessie, s Davidom a Lorry sa sťahujeme." pochopí to? Alebo si pomyslí, že ide s nami?
,,S-sťahujete sa?" šepla zdesene po dlhej chvíli. Tak fajn, pochopila, že s nami nemôže ísť. ,,Kam? Prečo? Veď... Veď len nedávno ste tu prišli."
,,Viem, ale musíme odísť. Toto mestečko nie je pre nás tvorené. Nedokážeme sa tu pohybovať bez toho, aby sme nevzbudili pozornosť." vymýšľať klamstvá zapochodu mi nikdy dobre nešlo.
,,Tak toto je tak hľúpa výhovorka, Angel." vyštekla Jess nahnevane. ,,Pozri, sám si mi povedal, že do niektorých vecí ma nič nie je. Fajn, akceptujem to. Ale mám právo vedieť, čo je príčinou toho, že človek, ktorého milujem na tri dni zmizne do cudzieho mesta, nezavolá, nenapíše a keď sa konečne vráti, oznámi mi, že odchádza boh-vie-kam?" divoko gestikulovala a slzy hnevu sa jej preliali cez slzné kanáliky.
,,Jessica..."
,,Povedz mi pravdu. V čom to je, Angel?" odrazu vyzerala polovicu vyššia, než v skutočnosti bola.
,,Ja..." Bože, odpustíš mi toto niekedy? ,,Nechcem už s tebou byť. Nie si vhodná pre môj svet. Je pre teba nebezpečné vyskytovať sa v blízkosti upírov, Jessica." snažil som sa tváriť neutrálne, možno trošku tvrdo. Či sa mi to podarilo neviem, neodvážil som sa otočiť hlavu k zrkadlu.
Ale asi áno, pretože Jess mi na to skočila. Tentokrát nasadzovala masku ona.
Sprvu bola šokovaná, smutná. Avšak možno ubehla len polminútka, keď jej črty stvrdli, prižmúrila oči, vydýchla a uchechtla sa.
,,Ja som to vedela." povedala prekvapivo tvrdým hlasom. Až ma zamrazilo. ,,Vieš, Karen ma na toto upozorňovala. Vravela, že starší chalani len lámu srdcia. Mala pravdu." rýchlo zažmurkala, aby zahnala slzy.
,,Jess, o to tu nejde. Nechcem ti..."
,,Angel. Nevysvetľuj, pamätáš? Čím viac vysvetľuješ, tým horšie veci si môžem myslieť. Nechaj to tak. Odíď." otočila sa mi chrbtom a postavila sa ku oknu.
,,Jessica, ja..." pokúsil som sa niečo povedať, avšak s kamenným výrazom sa ku mne otočila:
,,Vypadni! Zmizni z môjho života, Angel! Nikdy viac ťa nechcem vidieť!" skríkla a ukazovala na dvere.
Nemal som na výber, nechcel som jej privodiť nejaký infarkt.
Otočil som sa ku dverám a akonáhle som vyšiel na chodbu, dvere za mnou sa zatreskli.
Jess sa o ne z druhej strany oprela, ,,Neznášam ťa... Nenávidím..." plakala.
,,Prepáč mi to, zlatko. Navždy ťa budem milovať." šepol som skleslo, rýchlo som si utrel slzy a vyšiel z jej domu...
→ z pohľadu Jess ←
,,Vypadni! Zmizni z môjho života, Angel! Nikdy viac ťa nechcem vidieť!" kričala som.
Takú bolesť ako v tejto chvíli som nikdy v živote necítila a ani cítiť nechcem.
Vedela som, že raz to príde. Takýto sen nemôže trvať dlho. Ale to, že ten koniec prišiel tak skoro ma dorazilo.
Angel sa otočil a kráčal z izby. Ja som šla za ním a len čo vyšiel na chodbu, zabuchla som za ním dvere celou silou, na akú som sa zmohla. V agónii som sa oprela o dvere. ,,Neznášam ťa... Nenávidím..." plakala som zúfalo.
Chvíľku potom som počula buchnutie vchodových dverí.
Bol preč.
Navždy.
Neviem ako sa mi podarilo presunúť sa k posteli, na ktorú som sa hodila a len čo sa moja hlava dotkla vankúša, rozplakala som sa ešte viac - vankúš voňal po Angelovi. Aj deka, aj paplón.
Nazúrene som vstala a stiahla veci na zem. Hodila som ich do kúta a ľahla som si na prázdnu postel. Pritisla som si k hrudi plyšáka, ktorého som mala od strýka Peta a nechala som sa pohltiť celým zúfalstvom...
 


Comments

1 May ♥ May ♥ | Web | 19. june 2011 at 17:03 | React

pěkný =)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.