Scary Secret [diel 13.]

19. june 2011 at 21:20 | L.Di Nowak |  Scary Secret
1.august
,,Jessica, nehnevaj ma! Už jedenásty deň sedíš doma, nikam nechodíš, nerozprávaš." Justin sa ma už týždeň snažil dostať von. Do mesta, do kina, na diskotéku.
,,Rozprávam. Ale nemám náladu chodiť niekam, pochop to."
,,Druhý týždeň? Jess, ja viem, že Angel ti zlomil srdce a ver mi, že ak by som ho teraz stretol, rozbijem mu hubu za to, čo ti vyviedol, ale nemôžeš donekonečna sedieť zavretá medzi týmito štyrmi stenami." ukázal na moju izbu.
,,Môžem, sú to moje steny." odvrkla som. ,,Budem si tu vysedávať tak dlho ako len chcem." vstala som z postele a presunula som sa k oknu. Avšak okamžite som sa odvrátila a vrátila som sa radšej na posteľ.
,,Čo tam je?" Justin vykukol z okna.
,,Jeho dom." začínal mi zlyhávať hlas. ,,Idem si urobiť niečo jesť, chceš aj ty?"
,,Poďme na obed. Pozývam ťa. Jess, prosím ťa." tváril sa maximálne zúfalo.
,,Jeden obed. Potom ďalší mesiac nevýjdem z domu, okey?"
,,To sa uvidí. Čakám dole." zbehol po schodoch a ja som sa radšej rýchlo obliekla. Dala som si sukňu, fialový top so špagetovými ramienkami a na to voľnú košeľu. Obula som si gladiátorky a zišla som za Justinom...
→ z pohľadu Angela ←
,,Dave, čím skôr nájdeme Grega, tým skôr sa dostaneme k Dimitrimu. Zabijeme ich oboch, v prípade vzbury aj ich poskokov a máme pokoj. Možno ma potom aj Jess vezme späť."
,,Zabudni na Jessicu, jasne? Váš vzťah by aj tak nefungoval. O sedem rokov bude mať to dievča dvadsaťpäť. To by ešte šlo. Ale akonáhle začne ona starnúť, vyzerali by ste ako pár smiešne, maximálne smiešne." mumlala Lorry a kreslila plány podzemného úkrytu Dimitriho.
,,Drž hubu, Lorren! Nebyť mňa, ty by si mala teraz okolo deväťdesiat osem rokov a vyzerala by si ako Davidova pra-pra-babička." odvrkol som. ,,Len vďaka mne žiješ v tele dvadsať ročného dievčaťa, pamätaj na to. Vždy je možnosť ako byť s osobou, ktorú miluješ."
,,Fajn. Nehádajte sa, inak vás roztrhám. Leziete mi na nervy!" skríkol Dave z kúta, kde sa snažil vylúštiť nápis na prívesku, ktorý bol písaný v starej latinčine.
,,Nevyskakuj si na mňa." zahučal som a radšej som vyšiel z izby. ,,Idem na lov. Chcete niečo?"
,,Hej, nulku negatív." uškrnula sa Lorry.
Nahnevane som kopol do stoličky a vybehol som z bytu. Na chodbe som stretol susedu so psom.
,,Dobrý deň." pozdravil som slušne a zamieril som ku dverám požiarneho schodiska.
,,Prepáčte, mladý pán." ozvala sa suseda. Otočil som sa k nej a čakal. ,,Nerada načúvam rozhovorom susedov, ale nedajú sa prepočuť vaše rozhovory s vašimi spoločníkmi." jej pes na mňa vrčal. Aj viem prečo. Som upír. Zvieratá nás vycítia. ,,Zdá sa, že máte akési problémy."
,,Nechcem byť nezdvorilý, ale do toho vás nič nie je, pani suseda. Sú to problémy mňa, môjho brata a jeho priateľky. Súkromie, viete."
,,Ale tie vaše rozhovory ma znepokojujú. Rozprávate sa o love a krvných skupinách a o vražde. Kto je tá Jessica?"
,,Moja priateľka. A zvyšné veci berte s rezervou, sú to také naše prekáračky s bratom."
,,Takže teraz nejdete zabíjať?"
,,Nie, idem na nákup, viete? Lov, loviť. Potraviny. Som hladný. Dovidenia." rýchlo som zmizol na schodisku...
5.august
→ z pohľadu Jess ←
,,Zdá sa mi to, alebo tvoj Angel odišiel?" podlízavý Mikeov hlas sa ozval tesne za mnou. Stála som akurát v supermarkete v oddelení s cestovinou.
,,Sleduješ ma?"
,,Možno. Odpovedz mi."
,,Rozišli sme sa. To ale neznamená, že s tebou budem niečo mať." otočila som sa k nemu.
,,Prečo nie?"
,,Lebo ťa nechcem, Mike. Daj mi pokoj." schytila som niekoľko balíkov cestovín, hodila som ich do košíka a rýchlo som z uličky zmizla.
Pri pokladni som zaplatila, tašky s nákupom som vložila na zadné sedadlo auta, nasadla som a vyrazila domov.
Keď som dorazila domov, položila som tašky s nákupom do kuchyne a stlačila gombík na telefóne, nech mi prehrá nahraté odkazy.
Boli dva.
"Ahoj, tu je Judith, Jessica a Rachel. Momentálne nie sme k dispozícii, zanechajte nám teda odkaz a keď budeme doma, zavoláme vám. *PÍP*: Jess, zlatko, mám pre teba dobrú správu." hovorila v telefóne Karen. ,,Volala som najskôr tvojej mamke po povolenie a máš ho! Na zvyšok prázdnin ideš ku mne na Sicíliu. Tak si zbaľ letné šaty, sandáliky, žabky, plavky, slnečné okuliare, krém na opaľovanie, veľké plážové tašky, foťák, notebook a zajtra o štvrtej odlietaš z Atlanty lietadlom do Ríma. Tam ťa s mamkou počkáme. Aj s Carlosom, to je taký vysoký tmavý fešák. Bude sa ti páčiť. Letenku som rezervovala. Čakáme ťa, ahoj."
,,Wow, idem na Sicíliu." stlačila som tlačítko na vymazanie a len čo odkaz vymazalo, prehralo mi druhý.
"Ahoj, tu je Judith, Jessica a Rachel. Momentálne nie sme k dispozícii, zanechajte nám teda odkaz a keď budeme doma, zavoláme vám. *PÍP*: Jess, tu mamka. Keďže u Meg ostaneme do konca augusta, viem, že je to dlho a stále sa to mení, tak som sa rozhodla, že nakoniec môžeš ísť za Karen. Trocha slnka potrebuješ. Pozdrav Justina a Zacka. Ahoj."
Rýchlo som vytiahla môj mobil z vrecka a vytočila Justinove číslo.
,,Ahoj Jess, čo sa deje?"
,,Potrebujem zajtra o druhej odvoz do Atlanty."
,,Načo?"
,,Letím za Karen. Mamka ma pustila."
,,Wow, páni. Fajn, o druehj pred tvojím domom. Vezmem aj Zacka. Vidíme sa, pa."
,,Ahoj." obaja naraz sme zložili, ja som nákupy nechala v taške a vložila ich do chladničky.
Zajtra ich dám Justinovi, nech si to so Zackom rozdelia, nech sa to u mňa nepokazí...
→ z pohľadu Angela ←
,,Dimitri má silnú ochranu, Angel. Nemáme šancu zabiť ho bez toho, aby sa jeho gorily nenahnevali a nezničili nás."
,,Betty, nemáme na výber. On a jeho banda sú na vine, že nemôžem ochrániť Jess. Volal som jej kamoške na Sicíliu, nech ju pozve k sebe, vybavil som s jej mamkou, nech ju pustí. Obe mi veria a sľúbili, že ma neprezradia. Máme necelý mesiac na to, aby sme sa k nemu dostali, zničili a upratali bordel, čo po sebe zanechal."
,,Tak fajn, fajn." sadla si k Lorryinmu náčrtu podzemia. ,,Dimitri drží stráže pri hlavnom vchode, potom pri každom ďalšom vstupe do jeho úkrytu. Pred jeho spálňou, pred väznicou a aj pred...chladničkou." zakreslila umiestnenia stráží.
,,Chladničkou?"
,,Drží tam všetku krv, ktorú nazbierajú lovci. Nechutné pre ľudí, pre upírov hotový raj." uškrnula sa.
,,Fajn, ako ich dokážeme premôcť?"
,,No, stráže nemajú ochranné šperky, čo ich chránia pred slnkom. Sú ukrytý v tieni. Ich stačí len vylákať von. Alebo vyhodiť." pousmiala sa pri tej predstave. ,,Inak pomôže oheň a drevené koľkíky do srdca. Mám ale niečo, čo ich oslabí."
,,Čo to je?"
,,Zbraň. Vystreľuje špeciálne drevené náboje. Dva-tri vystreliť do upíra, potom vraziť kolík do srdca a je to."
,,Perfektné. Zajtra vyrážame. Jess má zajtra odletieť, takže je to všetko tak ako má." spokojne som si sadol a dopil svoj pohár s krvou...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.