Unbelievable, 2.diel

9. july 2011 at 12:18 | L.Di Nowak |  Unbelievable
V nedeľu ráno som vstala zavčasu. Chcela som ísť behať na pláž a tak som už o polšiestej vypínala budík.
Obliekla som si to najtenšie tričko na ramienka a najkratšie šortky aké som v skrini mala. Vonku bolo horúco, vietor temer vôbec nefúkal a ak aj, bol to teplý závan od mora.
O šiestej som vyšla z brány, môj pes Benny mi skákal okolo nôh a spoločne sme najskôr prechádzkovým krokom vyrazili smerom na pláž.
Tam bolo prázdno, v diaľke som videla akého si cyklistu a pri vode sa šantili dvaja zaľúbenci.
"Benny, teraz ťa pustím, ale nie že ťa napadne rozbehnúť sa niekde preč. Budeš behať spolu so mnou, je ti to jasné?" prízvukovala som autoritatývnym tónom a odopla som mu vodítko z obojka. Benny chvíľu stál na mieste, no keď som si strčila slúchadla ipodu do uší a rozbehla som sa na západ, vyštartoval a po chvílke sme sa už navzájom predbiehali.


Po dvoch hodinách pokojného behu, kedy už na pláži bolo toľko bežcov, že som to vzdala, sme sa usadili s Bennym na najbližšom voľnom mieste.
Nechala som, aby morská voda obmývala moje bosé nohy, z batoha som vytiahla fľašu vody a na ex som ju vypila.
"Ahoj." odrazu sa vedľa mňa objavil Peter. "Čo ty tu tak skoro?" usmial sa a tým odhalil dva rady žiarivo bielych zubov.
"Beháme. S Bennym." ukázala som na ležiaceho psa vedľa mňa. "Ty tu čo robíš?"
"Bol som sa prejsť. Dnes mám nahrávanie a potreboval som trošku vypnúť hneď z rána."
"Máš nahrávanie?" nechápala som.
"Som spevák, nevravel som ti?"
"To nie." usmiala som sa. "Ale o tebe som ešte nepočula."
"Len začínam. Zatiaľ som robil len texty iným spevákom, no je čas na vlastný úspech." uškrnul sa. "Tvoj pes vyzerá zmorene."
"Sme na nohách od šiestej, to bude asi tým." pripla som mu znova vodítko a vyskočila som na nohy. "Benny, ideme." Benny lenivo zdvihol hlavu, olízol sa a postavil na vštky štyri. "Peter, ideš s nami?"
"Rád." znova sa usmial a spoločne sme vyrazili smerom domov.

"Myslíš, že prerazíš? Tu v LA je ťažké dosiahnuť úspech hneď prvým singlom."
"To neviem, ale hádam sa niečo pošťastí. Vdavateľ mi povedal, že song sú skvelé, tak s Philom dúfame, že sa uchytia na trhu."
"Phil je ten druhý chalan, čo bol včera s tebou?" prikývol.
"Je to môj najlepší kamoš. Poznáme sa dlhé roky. Spoločne sme zopár songov napísali a robí mi druhý hlas. Je to skvelý týpek, mala by si sa s ním zoznámiť." zastali sme pred jeho domom. "Včera si sľúbila, že sa prídeš pozrieť dnu, čo ty na to?"
"Teraz hneď? To nie. Idem sa osprchovať a prezliesť. Prídem za takú hodinku, dobre?" Benny ma už ťahal smerom k našemu domu.
"Čakám ťa." Peter zavrel bránku a ja som prešla cez cestu k nášmu domu.
Len čo som zamkla, odopla som Bennymu obojok a nechala som ho, nech ide za Sally a Kirou do záhrady.
"Kto je ten chalan, s ktorým si bola?" opýtal sa Jared, môj starší brat.
"Nový sused. Včera sa tu prisťahoval." naliala som si domácu citronádu do pohára plného ľadu. "Prečo?"
"Mám pocit, že ho odniekiaľ poznám. Nie je herec? Alebo spevák?"
"Spomínal, že spieva. Dnes má nahrávať singel." Jared zapol notebook a okamžite sa nalogoval do vyhľadávača.
"Ako sa volá?"
"Peter Hernandez. Jared, ale nechaj to tak. Tu v okolí býva kopa hercov a spevákov. Prečo ťa zaujíma Peter?"
"Pretože podľa Times je to natalentovanejší spevák, akého sme tu nemali desaťročia." ukázal mi výtlačok novín - na obrázku bol Peter spolu s dvoma neznámimi chalanmi. Titulok pod tým hlásal: Bruno Mars, fenomén desaťročia?
"No, tak je to najtalentovanejší sused, akého sme tu mali. Spokojný?" vzala som si pohár s citronádou do izby. Vyzliekla som sa a hodila do sprchy. Chcela som už znova byť s Petrom.
Ten chalan má niečo v sebe, čo ma k nemu neodolateľne ťahá a cítim sa pri ňom dostatočne bezpečne.
Toto ešte bude mať pokračovanie...

O hodinu a pol od rozlúčky s Petrom som mu zvonila na dvere.
"Je otvorené!" ozval sa hlas, no nie Petrov.
Vošla som do priestrannej haly, vymaľovanej na bielo s tmavou podlahou. Dokonale to kontrastovalo a takýto štýl som ja obľubovala.
"Bobby, ahoj." ozval sa Petrov hlas. Stál na schodisku.
"Tak som teda tu." usmiala som sa a zdvihla som ruku s darčekovou taštičkou. "Menšia pozornosť na privítanie, ročník sedemdesiat sedem, červené výberové. Ja ho mám najradšej." Peter si vďačne vzal darček.
"Nemusela si si robiť starosti." pokrútil hlavou.
"Mám ich v zásobe. Je vynikajúce. A ty to tu máš pekné." poobzerala som sa po obývačke, cez ktorú sme prechádzali smerom na terasu.
"Phil, dovoľ mi predstaviť ti Bobby Morganovú, našu susedku odnaproti." Peter ma predstavil svojmu kamarátovi.
"Ahoj Bobby, už som o tebe niečo počul." uškrnul sa Phil.
"Aj ja o tebe." vrátila som mu to.
"Šikovné dievča, ty sa nestratíš." Phil začal konverzovať, keďže Peter niekde zmizol.
"To ani nemám v úmysle, o mne sa ešte bude počuť." usmiala som sa.
"Vážne? Tak to mi vysvetli." ležérne sa oprel lakťami o stôl a nahol sa ku mne. Ja som sedela v kresle, hľadela na pomaly sa preplňujúcu sa pláž v diaľke a pousmiala som sa.
"Chcela by som byť bytovou architektkou. Ale takou, čo bude navrhovať byty slávnym, poprípade, že budem jednoducho známa, obľúbená."
"Ty máš rada pozornosť, však?" Peter sa objavil znova na terase s tromi pohármi na víno v ruke a otvorenou fľaškou odomňa.
"A veľmi." začali sme sa smiať. "Phil, Peter mi spomínal, že mu v songoch robíš druhý hlas." otočila som sa na osloveného.
"No, áno, robím. Ale Peter si vystačí aj sám, je to skvelý spevák, Bobby, mala by si ho počuť spievať, niečo také sa narodí raz za milénium."
"Nepreháňaj, kamoško." drgol doň Peter a podal mu pohár s vínom. "Až tak dobrý určite nie som." pokrútil hlavou, druhý pohár vína podal mne a tretí si nechal.
"Fajn, tak si teda pripime." zdvihla som pohár. "Na vás dvoch, že ste sa sem nasťahovali a oživili môj spoločenský život a ešte raz na vás, aby sa vám darilo." usmiala som sa.
"A na Bobby, ktorá v nás verí, ani nás poriadne nepozná." uškrnul sa Peter.

"Čo povieš na to, že by si šla s nami poobede do štúdia? Počula by si Petra spievať. A spoznala by si zopár zaujímavých týpkov." opýtal sa Phil.
To bolo o druhej, kedy sme po chutnom obede u mňa doma sedeli v mojej izbe. Ja s Philom sme sa rozpárvali a Phil si zasadol za môj počítač.
"Phil, nie. Veď potom so mnou neprehovorí ani slovo." otočil sa Peter.
"Nie, rada pôjdem. Chcem ťa počuť. A tí týpkovia, sú zaujímavejší než vy dvaja?" podpichla som.
"Rozhodne... Nie!" povedali naraz.
"Fajn, idem. Kedy?"
"O polhodinky vyrážame."
"Môžem sa prezliesť?"
"Poslúž si. Máme odísť, alebo počkať tu?"
"Počkajte tu. Ja sa zamknem do šatníka." prešla som do vedľajšej, menšej miestnôstky, kde som mala vybudovaný šatník.
Keďže mi mamka vždy nosila nové a nové veci a moja obrovská skriňa nestačila, otec sa rozhodol zmenšiť mi izbu a vybudovať mi v nej šatník. Nie je veľký, ale zmestí sa tu viac vecí než do skrine. A tak som sa prehrabovala novými prírastkami, ktoré mi mamka priviezla len predvčerom.
Nakoniec som sa rozhodla pre kombináciu letných kvetinkových šiat, topánok na nižšej platforme a do natupírovaných vlasov som si zviazala zo šatky mašľu. "Môže byť?" vyšla som za pár minúť zo šatníka a sadla som si za kozmetický stolík.
"Páni, vyzeráš skvele." usmial sa Phil. Peter na mňa len nemo hľadel.
"O chvíľku budem hotová, dobre?" rýchlo som si naniesla špirálu, jemný rúž na pery a vlasy som zafixovala lakom.
"Bobby, nechcem súriť, ale musíme ísť." prehovoril Peter po chvílke.
"Dobre. Hotovo." vstala som a do mojej obľúbenej kabelky som hodila všetky potrebné veci.
Z môjho domu sme sa pobrali do Petrovej garáže. Phil ma nechal sedieť na mieste spolujazdca, Peter šoféroval a Phil sa usadil do prostred zadných sedadiel. Natiahol sa k rádiu, zapol akési CD a zosilnil ho čo najviac to šlo.
Po chvílke načítavania sa z reproduktorov začala ozývať hudba, teda, spevák, ktorého nepoznám. Aspoň tú pesničku. "Kto je to?" opýtala som sa.
"Travie. Travie McCoy. Peter mu napísal pár textov a nahral s ním aj song. Ten pôjde hneď po tomto." usmial sa Phil a oprel sa.
"To som nevedela."
"Vravím, že nie som taký populárny. Kto nepozná túto pesničku, nepozná ma." zdôraznil slová, pretože práve začala hrať mne tak notoricky známy hit z rádia.
"Ale veď toto poznám." usmiala som sa. "To ty tam spievaš?" Peter prikývol. "To si mi fakt povedať mohol, ten song je dokonalý. Perfektný!"
"Ďakujem. Budúci týždeň budeme natáčať klip, môžeš sa prísť pozrieť. Bude tam Travie, to bude dosť dobrá sranda. A večer chceme usporiadať žúrku."
"Super, tak to rozhodne prídem. Síce, podľa toho kedy, ja má školu."
"Na jeden deň sa uleješ." zapojil sa do reči Phil. "Takú vec si nesmieš nechať újsť."
"Fajn, uvidíme." rozhodne som prikývla, to už sme ale parkovali pred vysokou budovou.
"Tak poď." Peter ma vzal za ruku a spoločne sme vošli na recepciu.
"Dáma, páni, vaše priepustky." zastavil nás ochrankár. Phil s Petrom vytiahli preukazy. "Slečna." pozrel na mňa.
"To je dobré, Jim, ona je s nami."
"Poznáte pravidlá, pane."
"Áno, ručím za ňu." Peter ho potľapkal po pleci. "Je tu s nami, nie je nebezpečná, ani terorista. Môžeš byť pokojný."
"Ale pán Travie..."
"Travie bude len rád, že som priviedol divákov." Phil bol už pri výťahoch.
"Tak teda dobre, ale máte ju na svedomí, pane." ochrankár ma pustil.
"Tu sú nejaké predcízne opatrenia, nie?"
"Vieš, toto nie je obyčajné štúdio. Chodí tu nahrávať kopa známych spevákov. Musí to byť poistené. Veď počkaj." vyšli sme z výťahu. Na chodbe bol ďalší ochrankár.
"Máte kovové veci, slečna? Páni?"
"Len kľúče, Jay. Kľúče a opasok a neviem na čom je ešte kov." prehovoril Phil.
"Nejaké zbrane, ostré predmety?"
"Nie." ozvali sa chalani.
"Áno." prehovorila som. Peter s Philom na mňa prekvapene pozreli. "Vždy so sebou nosím slzný sprej a vreckový nožík. V každej kabelke to mám." vytiahla som to a položila ochrankárovi na stôl. "Dáte mi to pri odchode?" prikývol a pustil nás ďalej, ez detektor kovov ktorý nepípal.
"Načo to so sebou nosíš?" opýtal sa Peter, keď sme prešli koženými dverami do prázdneho štúdia.
"Keď chodím večer sama domov. Sme v LA, Peter, tu v noci je na každom rohu buď nejaký ožran alebo úchyl. Už sa mi párkrát stalo, že som na niekoho takého natrafila. Ten slzný sprej nie je na zahodenie." uškrnula som sa. "To sme tu sami?" Peter pokrútil hlavou vo chvílke, keď do miestnosti vošiel vysoký, potetovaný chlapík...
 


Comments

1 Leníq Leníq | Web | 9. july 2011 at 20:04 | React

Ahoj adoptuješ si prosím pixelku? Neber to jako reklamu jen jako nabídku ! Adoptovat si jí můžeš tady http://nice-pixelky.blog.cz/1107/adopce-pixelek

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.