Unbelievable, 4.diel

2. august 2011 at 18:19 | L.Di Nowak |  Unbelievable
V pondelok som vstala okolo desiatej.
Najkôr som si myslela, že sa mi sníva, nikdy som nevstávala tak neskoro, ale v noci sa mi tak pokojne spalo, že sa mi asi ani vstať nechcelo.
Asi desať minút som len tak ležala a hľadela do stropu, avšak vyrušil ma piskot spoza okna. Tak som vstala a otvorila ho.
Oproti v okne sedel Peter a kýval na mňa.
"Dúfal som, že budeš hore." ozval sa, keď som prijala hovor od neho.
"Len pred chvíľkou som sa zobudila." odvetila som mu a pohodlnejšie som sa usadila na parapete.
"Bol som u vás asi okolo siedmej. Otvoril mi Jared, ale povedal, že ešte spíš, tak som ťa nechcel budiť." povedal a pritom sa tak krásne usmieval.
"Och, ja som zabudla. A to som ešte Mii vravela, že máme ísť behať. Prepáč mi to, Peter. Veď si ma mal zobudiť."
"Ale načo? Jedno nebehanie nás nezabije. Ale pôjdeš so mnou do štúdia."
"Iste, sľúbila som ti to." až teraz som si uvedomila, že v dome je ticho. "Vydrž chvíľku, idem sa pozrieť kde sú všetci." zišla som z okna, vyšla z izby a poprechádzala som sa krížom-krážom po dome. Ale tam nik nebol.
"Deje sa niečo?"


"Nie, len všetci niekam zmizli. Viem, že rodičia sú v práci, ale kde mám Jareda a Destiny, to neviem." sama pre seba som pokrčila ramenami.
"Jareda som videl odchádzať na aute preč, ale Destiny neviem ako vyzerá." začal sa smiať a ja s ním.
"Nechceš prísť na neskoré raňajky?" opýtala som sa ho skôr, než som si uvedomila, čo hovorím.
"Rád. Hneď?"
"Jasne, že hneď. Nechám odomknuté, pokojne vojdi." zastavila som pri dverách, ktoré som odomkla. "Ale pozor, Benny, Sally a Kira nie sú priviazaní."
"To je v pohode. Už som na ceste. Vidíme sa." zložil a ja som vybehla do izby, kde som na seba rýchlo hodila ľahké letné šaty a obula som si žabky rovnakej farby.
V kúpelni som si prečesala vlasy a zopla som ich do chvosta, rýchlo som si umyla zuby a opláchla tvár. Make-up som si nedávala, zatiaľ.
"Peter? Už si tu?" zišla som do haly.
"Som v obývačke." ozval sa a ja som sa vybrala za jeho hlasom.
"Správaš sa ako doma." uškrnula som sa, keď som ho našla sedieť na gauči s diaľkovým ovládačom v ruke.
"Prepáč, nemôžem?"
"Jasne, že môžeš. Ale nejdeme do kuchyne? Pripravím niečo na jedenie." natiahla som k nemu ruku.
"Pomôžem ti." chytil mi ju, vstal a skôr než sme sa pobrali do kuchyne, pobozkal ma...

Na tie naše neskoré raňajky, alebo by sa dalo povedať veľmi skorý obed, sme si upiekli palacinky. Peter vyniesol na terasu javorový sirup, jahodový lekvár, džbán s mliekom a limonádou a ja som zatiaľ z rúry vytiahla zohriate muffiny, ktoré som našla.
"Bobby?" ozval sa po chvílke ticha, ktoré prerušoval len štrngot vidličiek o tanier, Peter.
"No?" položila som vidličku. Zdalo sa to byť na dlho, Peter sa oprel o operadlo.
"Čo je teraz s nami?"
"Čo by malo byť?" nechápala som, kam tou otázkou miery. Mala som z toho divný pocit.
"No, včera v parku som ťa pobozkal. Aj teraz," zasekol sa a rozmýšľal. "Ja... Čo je medzi nami?" otočil sa ku mne. Týmto ma zaskočil.
Áno, pobozkal ma. Dvakrát. Ale stále som nedúfala, že by si so mnou začal.
Touto otázkou... Vedomie, že nad tým rozmýšľal. Že myslel na mňa. Že možno chce, aby medzi nami bolo niečo viac... Povedzme to narovinu: je to obrovský šok. Ale príjemný.
"Peter... Ja... Neviem." snažila som sa nebyť veľmi otvorená. Ak ma on nechce... Ale prečo by ma potom bozkával?
"Bobby. Poviem ti pravdu." počas tej krátkej pauzy, ktorá sa mi zdala oveľa dlhšia, sa zhlboka nadýchol. "Páčiš sa mi. Si... Iná. V dobrom, jasne že. Si taký typ dievčaťa, čo sa na nič nehrá, ktoré sa nebojí predstúpiť pred chlapca nenamaľovaná, v teplákoch, v joggingovom úbore či strapatá. Pokojne komunikuješ s neznámymi. Si prototyp dievčaťa, ktoré ja zbožňujem." usmial sa a posunul sa bližšie ku mne.
Naklonil sa a uvoľnený prameň vlasov mi založil za ucho. "Páčiš sa mi, Bobby." a bola som odrovnaná.
Teraz mohol pokojne na záhradu prísť terorista a odpáliť bombu, ja by som si to vôbec nevšimla. Oči som mala len pre Petra. Teraz bol on stredobodom mojej pozornosti. "Bobby?" znova sa usmial. Jeho hlas ma vytrhol zo snívania.
"Ja. Počkaj chvíľku." zhlboka som sa nadýchla a usporiadala si myšlienky v hlave. "Peter... Mňa to nesmierne teší. Tie slová, čo si povedal, samozrejme." usmiala som sa. Cítila som sa ako hlupák. "Ja... Aj ty sa mi páčiš. Odkedy som ťa videla z okna, ale nie som z tých čo hneď vyštartujú po chalanovi."
"To som si všimol." uškrnul sa.
"Ale neviem čo by si chcel odo mňa počuť." pokrútila som hlavou.
"Neviem." usmial sa. "Možno odpoveď. Možno chcem počuť áno."
"A na akú otázku?" opýtala som sa, už správne naladená. Odrazu som bola veselá.
Avšak ako vždy, každú peknú chvíľku musí niečo prerušiť.
V našom prípade niekto.
"Bobby? Si doma?" ozvalo sa z vnútra domu.
"Som na terase, Destiny." odpovedala som sestre. Tá vyšla z domu a pozorne sa na nás zadívala.
"Ahojte." pozdravila. "Čo sa tu deje?"
"Nič." usmiala som sa. "Destiny, toto je Peter, býva oproti. Peter, moja sestra Destiny." zoznámila som ich.
"Ahoj, rád ťa spoznávam." Peter vstal a gentlemansky jej pobozkal ruku. To Destiny prekvapilo.
"Ehm... Prepáč, ale nevidela som ťa už niekde?" opýtala sa ho Desie a sadla si k nám.
"Možno na ulici, pred domom, nie?" Peter na mňa pozrel. Ja som vedela o čo ide, je možné, že ho videla v telke. Vo videoklipe.
"Nie, inde. Počkaj chvíľku." vstala, nechala si pri nás kabelku a vbehla do domu.
"Stavím sa, že teraz donesie notebook a na youtube bude hľadať klip, v ktorom ťa videla. A keďže Desie je macher na take si zapamätať, bude to mať rýchlo." len čo som dopovedala, objavila sa pri nás sestra. S notebookom. A už prehľadávala videá na youtube. "Ja som ti to hovorila." povedala som Petrovi. "Desie, uľahčím ti prácu." vzala som jej notebook a do vyhľadávača som zadala pesničku, ktorú Peter naspieval s Traviem. "To je ono." podala som jej to a ona len nemo hľadela na video.
"Ty si... Vy ste..." usmiala sa. "Ty si Bruno Mars."
"Viem." začali sme sa smiať.
"Ale čo tu robíš?" opýtala sa a tak sme jej s Petrom na striedačku rozpovedali, ako sa sem Peter dostal...

"Videl si, ako prekvapene na teba pozerala sestra?" usmiala som sa, keď sme sa s Petrom zavreli u mňa v izbe. Ja som si sadla k počítaču, Peter si ľahol na moju posteľ.
"Ja som na to zvyknutý. Ľudia ma ešte tak nespoznávajú, ale tí čo ma na ulici spoznajú, sú prekvapení."
"Čo myslíš, prečo to tak je?"
"Ja neviem. Možno vyzerám inak než vo videoklipe." pokrčil ramenami. "Poď ku mne." poklepal po prázdnom mieste na posteli a usmial sa.
Vedela som, že sa chce vrátiť k predchádzajúcej konverzácii. "Tak čo mi odpovieš?" usmial sa, keď som si k nemu ľahla a on ma objal.
"Ešte si mi nepoložil otázku." pozerala som priamo do jeho hnedých očí. Peter sa ku mne naklonil tak, že mal pery priamo pri mojom uchu.
"Chceš byť moje dievča?" šepol a na krku mi vyskákali zimomriavky. Znova sa mi pozrel do očí a asi tam našiel odpoveď na otázku, pretože ma hneď pobozkal.
"Áno." tentokrát som sa usmiala ja...

"Mia?" zavolala som Mii, len čo Peter odišiel domov prezliesť sa.
"Bobby. Ty si vieš vybrať chvíľu na volanie." v slúchadle sa ozval jej veselý smiech. "Akurát som v bazéne."
"Chodím s Petrom." povedala som, aby sa skrotila. Podarilo sa.
V telefóne nastalo mŕtvolne ticho, počula som len zvuky z ulice za Miinym domov. "Žiješ?" ozvala som sa, keď to trvalo už dlho.
"Ty chodíš s Petrom? S Brunom Marsom?" zasmiala sa. "Prvý apríl bol pred polrokom, Bobby." neverila mi.
"Ako ti to dokážem?"
"Prídite dnes večer ku mne. Naši idú na nejakú akciu, dovolili mi usporiadať barbecue."
"Fajn, o polôsmej som u teba. Donesiem môj šalát a pivo." zložila som a radšej som vošla pod sprchu.
To, že som zaľúbena, je ešte dobré.
Ale že Bobby Morganová má priateľa, to moji kamaráti budú dlho predýchavať.
Ja som zadaná... Dobre sa to počúva...
 


Comments

1 Dee Dee | Web | 4. august 2011 at 12:49 | React

Věřím, Anglie je neuvěřitelně krásná země. Yeees, můj sen je též bydlet tam. :P :)

2 Sally Ash Rowley Sally Ash Rowley | Web | 9. august 2011 at 9:32 | React

Ahoj, to som ja Sa5m - od teraz ma nájdeš na adrese vo "webe" :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.