Unbelievable, 5.diel

15. august 2011 at 22:13 | L.Di Nowak |  Unbelievable
O siedmej, keď som Petrovi zaklopala na dvere, privítal ma jemným bozkom na pery.
"Nečakal som ťa tak skoro, myslel som si, že prídeš neskôr." pozval ma dnu.
"Ja som vôbec nečakala, že prídem, ale Mia nás pozvala na barbeque. Sľúbila som jej, že prídeme o polôsmej aj so šalátom," ukázala som na misu v mojich rukách, "a pivo." pokrčila som plecami.
"Barbeque? Super, odkedy som tu, žiadne som nezažil." usmial sa a vybehol na poschodie. Ja som zostala na prízemí a v obývačke som si na kozubovej rímse pozerala fotografie, ktoré mal zarámované.
Na prvej bol Peter s nejakou tmavovláskou, mali rovnaké oči aj črty tváre.
"To je moja sestra." ozvalo sa mi tesne pri uchu a Petrov teplý dych som cítila na krku.
"Podobáte sa, veľmi." usmiala som sa. "Hotovo? Môžeme ísť???" otočila som sa naňho. Na sebe mal krásnu hawaiskú košeľu, fialovo zelenú s kvietkami. "Trochu výstredné, nie?" uškrnula som sa.
"Myslíš? Mám sa prezliesť?"


"Ukáž, doladím ti niečo pekné." položila som misu na stôl a vybehla som na poschodie do jeho izby.
"Ako si vedela, kde mám izbu?" usmial sa Peter, keď vošiel za mnou.
"Je oproti tej mojej." ukázala som von oknom na moje otvorené okno do izby. Bolo vidieť moju fialovú stenu.
"Aha." začali sme sa smiať. "A čo teraz akože ideš robiť?" pozorne ma sledoval, keď som otvorila jeho skriňu a prehrabávala sa jeho vecami.
"Hľadám... Ti... Niečo... Na... Oblečenie." vravela som.
"A v tomto ísť nemôžem?"
"Nie. Prepáč, Peter, ale hawaiská košeľa a bermudy akosi vyšli z módy pred...dinosaurami." pokrčila som ramenami. "Nehnevaj sa." ospravedlňujúco som sa naň pozrela.
"Fajn a čo si mám obliesť?" podišiel ku mne a objal ma okolo pása.
"Čo tak... Toto tričko," podala som mu tmavomodré tričko s potlačou, "a tieto nohavice." do rúk som mu vložila rifľové kraťasy. "Šup šup, obliekaj sa." zobliekol si tričko a tým mi poskytol po prvýkrát výhľad na jeho telo.
Peter mal prirodzene tmavú pokožku, no pod tričkom skrýval dokonalú postavu. Jeho široké ramená, aspoň vo mne, vzbudzovali pocit totálneho bezpečia. Mal ploché brucho, na ktorom bolo evidentné, že posilňuje. Tričko si elegantne pretiahol cez hlavu a môj výhľad bol zrazu skrytý.
Stále som sledovala jeho hornú časť tela, keď som si všimla, že si vyzliekol bermudy a naťahuje na seba kraťasy.
"Fajn, hotovo." vyrovnal sa a podišiel ku mne. "Už môžeme odísť, mami?" usmial sa.
"Nevolaj ma mami." zamračila som sa. "A môžeme." vytratila som sa z jeho izby. Dole na gauči sedel Phil. "Ahoj." pozdravila som ho s úsmevom. "Nevedela som, že si doma."
"Phil, braček." Peter vyzeral prekvapene. "Mal si byť v San Franciscu."
"Ahojte. No, bol som, ale skončil som skôr, tak som sa vrátil. Vyzeráte ako keby sa niečo stalo. Čo ste hore robili, hm? Priznajte sa." vyzvedal.
"Nič, vybrala som Petrovi niečo rozumnejšie na oblečenie, ideme k Mii na barbeque. Pridáš sa?" opýtala som sa ho.
"Mia? Nepoznám." skúmavo na nás pozrel. "Čo je medzi vami?" ozval sa odrazu.
S Petrom sme na seba pozreli. Peter sa usmial a pozrel na Phila.
"Chodíme spolu." povedal, ako keby mu oznamoval, že von prší. "Tak ideš s nami?"
"Jasne." Phil vyskočil z gauča. "Nebudem tu tvrdnúť." pokrčil plecami.
Vzala som zo stola misu šalátu a cestou k Mii sme sa zastavili v potravinách po pivo...

"Bobby! Prišla si." privítala ma Mia a okamžite sa pri nás zhŕkli aj zvyšní kamaráti.
"Bobbs, už som si myslel, že neprídeš." objal ma Derek a na obe líca mi vtiskol bozk. Pocítila som, ako mi Peter stiskol ruku a ja som sa naňho s úsmevom obrátila.
"Mia, Derek, toto je Peter Hernandez, môj priateľ." bolo to upokojujúce povedať frázu ´môj priateľ´. "Peter, to je Mia,s ňou sa poznáš a Derek, jeden z najrozumnejších chalanov v LA." uškrnula som sa. "A toto je Phil, Petrov kamarát. Phil, Mia, Derek." zoznámili sa. "Mia, nevadí, že som pozvala Phila, že? Ale nechcela som ho nechať sedieť doma samého."
"Jasne, že je to okey. Apoň nás je viac. Šalát a pivo polož na stôl a cíťte sa tu ako doma." len čo to dopovedala, zmizla v dave ľudí a ja som sa otočila na Petra.
"Idem sa privítať s kamarátmi, ideš so mnou, alebo si ideš vziať niečo na pitie, jedenie."
"Idem s Philom k stolu, niečo si vezmeme. Nájdeš nás tam, jasne?"
"Dobre, hneď som pri vás." pobozkala som ho a pretlačila som sa pomedzi ľudí, ktorých som nikdy nevidela až ku skupinke mojich kamarátov.
"Bobbita, počul som, že si ma vymenila za niekoho staršieho." objal ma Mike. "Ako si mohla?"
"Zmĺkni, Michael." udrela som ho po ramene.
"Zlomila si mi srdce." uškrnul sa a odpil si pivo z plechovky.
"Kedy ma s ním zoznámiš? Chcem ho vidieť." opýtala sa ma Rikki.
"Poď." chytila som ju za ruku a priviedla ku stolu, kde stál Peter s Philom. "Rikki, toto je Peter a Phil. Peter, Phil, kamarátka Rikki." obaja chalani ju gentlemansky pobozkali na líce. Videla som na Rikki, ze hľadá v pamäti, kde Petra videla.
"Ja ťa poznám." po chvílke jej zasvietili oči. "Ty si spevák, však? Bruno Mars." uškrnula sa Rikki. Peter prikývol. "Bobby, si dobrá." pochválila ma. "Nemyslím to zle, je super že ste spolu..."
"Ehm... Rikki... Nerieš to." zastavila som ju, kým sa rozbehla. Odtiahla som ju bokom a postavila som ju pred seba. "Peter nemusí vedieť všetky moje...povedzme, že nemusí vedieť o tom, aká som k mužom nedôveryhodná. Bude si myslieť, že som s nim len tak."
"Bobby, ale o čo ti ide? Veď si s nim len aby si zabudla na Jima, nie?"
"To teda nie. Petra milujem. Vážne ho ľúbim. Nie je ako...nie je to Jim." sadla som si do kresla.
"Hej, hej Bobbs, no ták, dievča." Rikki ma objala okolo pliec. "Upokoj sa. To s Jimom bola obrovská chyba, s nim si sa nikdy nemala zapliesť. Je to somár."
"Čo sa deje?" objavil sa pri nás Peter.
"Ehm... Nič, však Bobby?" Rikki vstala zo sedačky. "Idem za Miou a Derekom." odišla a Peter si sadol na jej miesto.
"Bobby, čo sa stalo?" opýtal sa, zatiaľ čo ma objal okolo pása a pritiahol si ma k sebe.
"Nič, vážne. Som v poriadku."
"Už som ti povedal, že nie si dobrá klamárka." zamračil sa. "Tak hovor, čo sa stalo?"
"Nie tu." vstala som a vzala som ho za ruku. "Poď inde." poobzerala som sa po Miinej záhrade. Nakoniec som vyrazila až k jej domu, ťahajúc za sebou Petra. Vošla som dnu, vyšla na poschodie a dvere Miinej izby som za nami zavrela.
"Bobby, desíš ma." sadol si na Miinu posteľ, stiahol si ma k sebe na kolená.
"Rikki mi len pripomenula, prečo som doteraz nemala chalana." pokrčila som plecami.
"No? A o čo vlastne ide?"
"Ide o to, že všetci si mysleli, že som sa s tebou dala dokopy, len aby som na to zabudla." hovorila som pomaly, opatrne, ako keby ho to, čo mu chcem povedať, mohlo vydesiť a on by utiekol. Zatiaľ čo na mňa napäto hľadel, ja som rozmýšľala, ako mu to poviem. "Fajn..." otočila som sa k nemu tvárou, sedela som na ňom obkročmo, tváre sme mali tesne pri sebe. "Mala som priateľa, volal sa Jim. Vtedy som mala päťnásť, bola som decko a chcela som byť dokonalá. Nič, absolútne nič sa mi na sebe nepáčilo. Neznášala som sa. Vtedy so mnou začal Jim chodiť. Bol to kapitán školského tímu futbalistov, bol populárny a pre mňa to bolo vykúpenie. V priebehu jedného večera som mala kopec kamarátov, krásneho priateľa a popularitu, akú som vždy chcela. Ale nevydržalo to dlho, na to ma Mia upozorňovala. Boli sme na jednej párty kde sa Jim opil. Vzala som ho teda domov, skratkou cez park pri promenáde. S odstupom času si uvedomujem, že to bola úplna sprostosť, ale to som mala vedieť vtedy. To som už mala šesťnásť. Neviem, čo to Jimovi napadlo, či mu preskočilo, ale ako sme šli, zhodil ma na zem, ľahol si na mňa a... On..." zhlboka som sa nadýchla a chrbtom ruky som si utrela slzy.Strach v Petrových očiach jasne naznačoval, že zvyšok si domyslel. Privinul si ma k sebe, hlavu som mu položila na plece a rozplakala som sa.
"Ššš, Bobby, upokoj sa." šepkal mi do ucha. "To bolo dávno. Už ti nikto neublíži." pevne ma obíjmal.
"Viem. Ale... Ale ten pocit... Nevieš, aké to je."
"A nahlásila si to?" pokrútila som hlavou. "Prečo?"
"Jim je synom dosť vplyvného muža v LA. Jeho otec je v LA považovaný za jedného z tých naj, vieš. To by bolo moje slovo proti jemu. On si z tej noci nič nepamätá. A k tomu, myslí si, že dôvod nášho rozchodu bol, že ma podviedol so spolužiačkou."
"A podviedol." prikývla som. "Bobby." znova ma objal. "Ty priťahuješ ale individuá." pozrela na mňa a začali sme sa smiať...
 


Comments

1 storyonedirection storyonedirection | 27. march 2012 at 11:33 | React

toto je genialne pokracuj! lebo sa budem vyhrážať! :DDD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.