Unbelievable

Unbelievable, 5.diel

15. august 2011 at 22:13 | L.Di Nowak
O siedmej, keď som Petrovi zaklopala na dvere, privítal ma jemným bozkom na pery.
"Nečakal som ťa tak skoro, myslel som si, že prídeš neskôr." pozval ma dnu.
"Ja som vôbec nečakala, že prídem, ale Mia nás pozvala na barbeque. Sľúbila som jej, že prídeme o polôsmej aj so šalátom," ukázala som na misu v mojich rukách, "a pivo." pokrčila som plecami.
"Barbeque? Super, odkedy som tu, žiadne som nezažil." usmial sa a vybehol na poschodie. Ja som zostala na prízemí a v obývačke som si na kozubovej rímse pozerala fotografie, ktoré mal zarámované.
Na prvej bol Peter s nejakou tmavovláskou, mali rovnaké oči aj črty tváre.
"To je moja sestra." ozvalo sa mi tesne pri uchu a Petrov teplý dych som cítila na krku.
"Podobáte sa, veľmi." usmiala som sa. "Hotovo? Môžeme ísť???" otočila som sa naňho. Na sebe mal krásnu hawaiskú košeľu, fialovo zelenú s kvietkami. "Trochu výstredné, nie?" uškrnula som sa.
"Myslíš? Mám sa prezliesť?"

Unbelievable, 4.diel

2. august 2011 at 18:19 | L.Di Nowak
V pondelok som vstala okolo desiatej.
Najkôr som si myslela, že sa mi sníva, nikdy som nevstávala tak neskoro, ale v noci sa mi tak pokojne spalo, že sa mi asi ani vstať nechcelo.
Asi desať minút som len tak ležala a hľadela do stropu, avšak vyrušil ma piskot spoza okna. Tak som vstala a otvorila ho.
Oproti v okne sedel Peter a kýval na mňa.
"Dúfal som, že budeš hore." ozval sa, keď som prijala hovor od neho.
"Len pred chvíľkou som sa zobudila." odvetila som mu a pohodlnejšie som sa usadila na parapete.
"Bol som u vás asi okolo siedmej. Otvoril mi Jared, ale povedal, že ešte spíš, tak som ťa nechcel budiť." povedal a pritom sa tak krásne usmieval.
"Och, ja som zabudla. A to som ešte Mii vravela, že máme ísť behať. Prepáč mi to, Peter. Veď si ma mal zobudiť."
"Ale načo? Jedno nebehanie nás nezabije. Ale pôjdeš so mnou do štúdia."
"Iste, sľúbila som ti to." až teraz som si uvedomila, že v dome je ticho. "Vydrž chvíľku, idem sa pozrieť kde sú všetci." zišla som z okna, vyšla z izby a poprechádzala som sa krížom-krážom po dome. Ale tam nik nebol.
"Deje sa niečo?"

Unbelievable, 3.diel

26. july 2011 at 18:47 | L.Di Nowak
"Héééj, Bruno, všetká ti česť." usmial sa na Petra a podali si ruku. "Phil, braček, ako sa darí?" zvítal sa aj s Philom. Až potom sa otočil ku mne. "A táto krásna dáma je kto?" otázku nasmeroval na Petra, aj keď pozeral na mňa a usmieval sa.
"Travie, toto je moja kamarátka, Bobby Morganová. Bobby, Travis McCoy." zoznámil nás Peter.
"Volaj ma Travie. Rád spoznávam také pekné dievča." usmial sa a na privítanie ma objal.
"Aj ja ťa rada spoznávam, Peter mi o tebe už rozprával."
"Kto?" pokrútil hlavou.
"Ja." uškrnul sa Peter. "Bobby ma volá mojím krstným menom."
"Aha. Prepáč Bobby, ale ja Bruna jeho originál menom poriadne nespoznávam." pokrčil plecami. "Fajn mládež, ale nemáme čas sa vykeciavať. Robota v dnešnej dobe je drahá. Bobby, buď tak milá, usaď sa tuto do kresla, keď chceš, vezmi si slúchadlá aby si počula Bruna spievať. Vy dvaja," ukázal na Petra a Phila, "sa zavrite do štúdia. O chvíľku začíname."

Unbelievable, 2.diel

9. july 2011 at 12:18 | L.Di Nowak
V nedeľu ráno som vstala zavčasu. Chcela som ísť behať na pláž a tak som už o polšiestej vypínala budík.
Obliekla som si to najtenšie tričko na ramienka a najkratšie šortky aké som v skrini mala. Vonku bolo horúco, vietor temer vôbec nefúkal a ak aj, bol to teplý závan od mora.
O šiestej som vyšla z brány, môj pes Benny mi skákal okolo nôh a spoločne sme najskôr prechádzkovým krokom vyrazili smerom na pláž.
Tam bolo prázdno, v diaľke som videla akého si cyklistu a pri vode sa šantili dvaja zaľúbenci.
"Benny, teraz ťa pustím, ale nie že ťa napadne rozbehnúť sa niekde preč. Budeš behať spolu so mnou, je ti to jasné?" prízvukovala som autoritatývnym tónom a odopla som mu vodítko z obojka. Benny chvíľu stál na mieste, no keď som si strčila slúchadla ipodu do uší a rozbehla som sa na západ, vyštartoval a po chvílke sme sa už navzájom predbiehali.

Unbelievable, 1.diel

5. july 2011 at 22:30 | L.Di Nowak
Nie som typ dievčaťa, ktoré by sa vrhalo strmhlav do vzťahu len preto, aby nebolo naň pozerané ako na lezbičku alebo na niekoho z inej planéty.
Namiesto naháňania chalanov, tancovania na diskotékach alebo opíjania sa v bare som bola doma a učila som sa alebo som čítala knihy po prípade počúvala hudbu.
Jasne, chodila som von, s kamarátkami a kamarátmi, chodili sme do barov, chodili sme do kina, do mesta či na nákupy. Bavili sme sa. Ale vo veku 19 rokov som mala len dvoch chalanov - prvý ma nechal kôli spolužiačke, druhý sa odsťahoval do Talianska a viac sa neozval.

Mia, moja najlepšia priateľka, skoro sestra (poznáme sa sedemnásť rokov), sa mi vždy smiala, že čakám na toho pravého. Ale je to vlastne aj pravda. Načo sa mám zahadzovať s nejakými chalanmi, ktorím ide len o jedno, keď môžem počkať, zatiaľ sa venovať štúdiu a toho pravého nájsť potom.
Vlastne, to príde samo. Časom. Ale skôr, než si kto kedy myslel...
 
 

Advertisement